„L. A. se úplně zbláznilo. Jako ale totálně.“
Pred dvoma rokmi som čítala drsný román 35 mrtvých. A takmer dva roky som nenarazila na podobnú knihu, ktorá by ma tak dostala a ktorá by sa jej vyrovnala. Knihu, kde by autor nešetril krutou realitou, svetom, v ktorom by som rozhodne nechcela vyrastať, postavami, ktoré nie sú spoločensky dobré, ale nemôžem si pomôcť, ja som im fandila. No a potom som sa začítala do Šest dní hněvu.
Ernesto nebol zapojený. Všetci v jeho rodine boli, ale on nie. On chcel vedieť, ako Japonci robia nakladané jedlá, pretože nikto to nevie s octom tak ako kuchár, ktorý robí suši. Ernesto sa to chce naučiť, vždy keď ide domov, napadnú mu desiatky receptov, kde by sa to dalo využiť, je ochotný u nich aj umývať riady, len aby to mohol vidieť a raz si otvoriť niečo vlastné. Nie nie, Ernesto nie je ako ostatní. Ale jeho rodina je. A za to Ernesto zaplatí životom. Brutálne, na ulici, bez milosti. A jeho sestra chce pomstu. A tí ďalší tiež.
29. apríla 1992 oslobodí súd troch strážnikov polície, obvinených z použitia neprimeranej sily voči černochovi Rodneymu Kingovi. Dve hodiny na to vypuklo v Los Angeles peklo. Nepokoje trvajúce šesť dní. Desiatky mŕtvych, stovky zranených. Mesto je v plameňoch, hasiči sú ohrozovaní obyvateľmi, nemocnice plné a polícia nevie, kam skôr.
Mohol snáď pre pouličné gangy byť lepší čas? Nemohol. Nastalo obdobie, kedy si môžu medzi sebou beztrestne vybaviť účty alebo sa iba vyblázniť a ukázať, kto je pánom štvrti. Podpáliť pár domov, vykradnúť pár obchodov. S vedomím, že za to môžu zaplatiť najvyššiu cenu. Život seba, kamaráta, sestry alebo milenky. Ale išli do toho všetci, aj tí čo nechceli.
Hovorový jazyk, premyslený dej a uveriteľné postavy. A ešte desiatky drobností, ktoré robia z knihy Šest dní hněvu napínavé čítanie.
S tým hovorovým jazykom mám občas problém. Len máloktorý autor s ním vie pracovať a len máloktorý prekladateľ to dokáže sprostredkovať v ďalšom jazyku. To nejde napísať len tak, ako sa im zachce. Teda ide, lenže nie vždy sa to číta príjemne. Ryan Gattis ale našiel tie správne slová slangového, nespisovného a hovorového jazyka, ktoré je radosť čítať. Podtrhujú prostredie, kde sa dej odohráva a rovnako tak robia postavy reálnejšími a ľudskejšími. Asi to bude znieť zvláštne, ale svojim spôsobom je ten jazyk spevavý.
Príbeh sa síce odohráva počas losangelských nepokojov v roku 1992, ale tie sú len kdesi na pozadí. Vražda Ernesta vyvolá reťazovú reakciu ďalších útokov, dej sa presúva na ďalšie a ďalšie postavy. Vo výsledku tak spoznáme život a vzťahy jednej väčšej gangsterskej skupiny a pár postáv, ktoré sa s nimi viac či menej dostanú do kontaktu. Nahliadneme do života takýchto rodín, ako to medzi nimi funguje a nechýba patričná dávka španielčiny. Zmes národov a osobností na štyristo stranách.
Ernestova sestra Payasa, brat Malej Mosco, šéf skupiny Velkej Fate, zdravotná sestra Gloria, Momo, Apač, Creeper, Clever, Sherlock, hasičský záchranár Anthony, sprejer Freer... Nechce sa mi veriť, že som držala palce aj tým na opačnej strane zákona. Tej zlej. Gangstrom, ktorí mali zbrane v každej miestnosti a nebáli sa ich použiť. Autor z nich totiž nespravil čierno-biele postavy, ty si dobrý a ty si zlý. Každý mal svoje dôvody, prečo robil to, čo robil. Nemusíme s nimi súhlasiť, ale oni niekedy nemali na výber.
Každá kapitola je z pohľadu inej osoby, ale o ich ďalšom živote sa dozviete z rozprávania ďalších postáv. Aj za predpokladu, že zomreli na konci svojej časti. Dej sa odohráva v priebehu šiestich dní, ale najdynamickejšie a najdrsnejšie sú tie prvé. Keď celé šialenstvo vypuklo a keď nastalo najväčšie vyrovnávanie účtov.
Koukáme se, jak lidi demolujou lékárnu na Vermontu, a ňákej reportér na rohu do toho mele, že tohle nemá vůbec nic společnýho s Rodneym Kingem ani s tím rozsudkem, že to jen chudina bez morálky zavetřila příležitost páchat zverstva a že vůbec nechápe, jak jí mohli využít. Ne, fakt? říkam si.
Ale on furt drmolí, že tohle už vůbec není jeho Amerika, jak ji zná a miluje a v jakou věří. Tomu se fakt musím zasmát. Ten ignorant žije tak dlouho na předměstí, že už ani neví, co je to kurva skutečnej život. Protože v tu chvíli se Clever rozřehtá a řekne, co se mu celou dobou honí hlavou.
„Tak to vítej v moji Americe, cabrón.“
Šest dní hněvu je kniha, pri ktorej som zabúdala dýchať. Nečítala sa rýchlo, musela som ju odkladať častejšie, akoby sa mi páčilo, tešila som sa vždy, keď som ju znova otvorila. Zakaždým ma dokázala pohltiť a preniesť do Los Angeles v apríli 1992.
Pred dvoma rokmi som o knihe 35 mŕtvych napísala: „Áno, román je brutálny, chladnokrvný a krutý. Ale po dočítaní som mala jedinú myšlienku. Chcem viac.“ A presne to isté platí aj v prípade Šest dní hněvu. Chcem ďalších 400 strán pouličných prestreliek vo fiktívnom románovom svete.
Autorka (vrátane fotografie):
