Policajná brutalita! Neprimeraný zásah zo strany polície! Surové zaobchádzanie s páchateľom, piati policajti sa vrhli na jedného narkomana a násilne ho spaficikovali!
Pri čítaní takýchto titulkov v novinách len málokto z nás zapochybuje o tom, že policajti to zase raz prehnali. Ale je to naozaj tak? Ak áno, podľa čoho tak súdime? Kto z nás si prešiel nejakým odborným výcvikom, kto z nás študoval správanie sociopatov či psychológiu masových vrahov? Ja nie, ale autor knihy Realita násilí áno.
Rory Miller je veliteľom väzenskej zásahovej jednotky, trénerom kurzov krízového rozhodovania, vyučuje policajné defenzívne taktiky a trénuje ako správne použiť donucovacie prostriedky vo vyostrených situáciách. Jeho kniha Realita násilí sú pragmaticky podané informácie o tom, ako vám trénovanie sebaobrany so sparingpartnerom prd pomôže v reálnom nebezpečenstve. Pýtate sa, prečo by ste takúto knihu mali vôbec čítať? Pretože vás nielenže uvedie trošku do „reality násilia“, ale autor predloží hlavne veľmi zaujímavé zážitky priamo z praxe.
„Začínající zdravotník ihned běží k autonehodě, zatímco zkušený se zastaví a zkontroluje spadlé vedení poblíž. Začínající policista se vrhne doprostred rvačky, zkušený se nejprve podívá na přihlížející, zhodnotí své možnosti a potřeby a pak se rozhodne, jak bude nejlepší jednat.“
Kniha je rozdelená do ucelených kapitol, ktoré rozoberajú napríklad rozdiel v spôsobe myslenia predátor vs. korisť, muž vs. žena, obeť vs. útočník. Nájdeme tu aj pasáže o tom, prečo je klasická výučba sebaobrany v praxi taká neúčinná, či ako pôsobí chemický koktejl hormónov na ľudský mozog v okamihu ohrozenia. Vedeli ste, že to „stuhnutie“, ktoré nastáva zároveň so šokom, vám príroda nadelila, aby ste pri útoku leva až tak veľmi nekrvácali? Autor napriek tomu, že občas vtipne dokreslí situáciu príkladom zo živočíšnej ríše, stále ostáva pri násilí medzi ľuďmi. Oboznámi nás s typmi zločinov aj s typmi obetí, rozoberie spôsoby ako sa pri strete s násilníkom môžeme zachovať a aký možný účinok naše správanie bude na zločinca mať. Poviem vám, niektoré pasáže som čítala s otvorenými ústami a vyvalenými očami – napríklad tú o rukojemníkoch!
„Je lepší se problému vyhnout, než utíkat, je lepší utíkat než uklidňovat, je lepší uklidňovat než bojovat, je lepší bojovat než zemřít. Základem sebeobrany je krátký seznam rad, které vás mohou udržet naživu, když jste úplně v řiti.“
Realita násilí sa radí medzi tie najpragmatickejšie a najzaujímavejšie non-fiction knihy v mojej zbierke. Autor presne vedel ako čitateľa zaujať. Čítať o vrahoch malých detí, ktorí si o sebe úprimne myslia, že nespáchali nikdy nič zlé, či o feťákovi, ktorý okrádal ženy spôsobom, že im najskôr rozdupal hlavu a až potom ukradol kabelku, je... no nezabudnuteľné. Knihu rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú gule, žalúdok a túžbu dozvedieť sa niečo o tom, čo všetko sa dá zažiť v profesii veliteľa väzenskej zásahovej jednotky.
„Násilná minulost člověka je nejsilnější indikátor jeho násilné budoucnosti: Predátoři málokdy přestanou lovit.“
Autorka (vrátane fotografií):
