Oceľové žezlo, to je prvý diel veľkolepej historickej fantasy Juraja Červenáka z čias Kyjevského kniežatstva, kedy na pozadí vojenských výprav kniežaťa Svjatoslava vznikla legenda o udatných bohatieroch. Odľahlú dedinu na území kmeňa Muromcov prepadnú lovci otrokov. Unikne im len Iľja, miestny mrzák. Vďaka stretnutiu s tromi tajomnými pútnikmi však mladík zlomí kliatbu a zázračne sa vylieči. Plný neslýchanej sily vyrazí na cestu za pomstou a oslobodením svojich súkmeňovcov. Stopa ho vedie do povodia Volgy - Itylu, kde o moc súperia bulharský chán a obávaní mágovia z Dračej veže. Rovnakým smerom v tom čase postupuje vojsko kyjevského kniežaťa Svjatoslava. V žilách mladého vládcu koluje dobyvačná krv vikingských predkov. Osudy mladého bojovníka a ctižiadostivého vojvodcu sa čoskoro pretnú. Iľja, zvaný Muromec, sa pripojí k elitnej družine kniežacích bohatierov a zúčastní sa na najväčšej vojnovej výprave, akú tieto končiny zažili.
Ukážka z knihy Oceľové žezlo
Spod Buruškových kopýt odfrkol štrk na riečnom brehu. Iľja trhol uzdou, svižne zoskočil, vyšklbol z úchytu na sedle oštep a rozbehol sa k vode.
„Čo to robí?“ hlesol Alvarov pobočník. Aj Bragi a jeho chlapi na palisáde začudovane hľadeli za zúfalo kričiacim Muromcom.
Iľja sa už v behu mocne rozohnal oštepom. Tesne pri vode poskočil a hodil. Celou silou, až ho prehlo do hlbokého predklonu. Zatackal sa a spadol na kolená, ryjúc medzi okruhliakmi.
„Všemocný Alah,“ zachripel Alvar.
„Pri Thórovom kladive,“ ovisla Bragimu ryšavá brada. Oštep vyletel nad rieku, akoby ho ani neniesla ľudská sila, ale vystrelil bojový stroj, aké Bragi vídal počas služby v carihradskom vojsku. Mohutné balisty metali oštepy na dvoj-, niekedy až trojnásobnú vzdialenosť, než bol schopný dohodiť najmocnejší chlap.
Styrwit a ostatní šiesti Čeremisi pred chvíľou vyliezli spod plátennej striešky nad stredom paluby a prešli na zadnú časť lode, aby sa vysmiali Muromcom na vzďaľujúcom sa brehu. Styrwit zazrel bežiaceho muža, začul jeho výkrik a zaškľabil sa od ucha po ucho. „Kdeže, hlupák, sme príliš ďaleko. Sem už nedohodíš, ani keby si...“
Zhltol zvyšok slov. Oštep totiž vzlietol k nebu v takom veľkolepom oblúku, že sa to zdalo nemožné. A čo ich ohromilo ešte viac, smeroval priamo k unikajúcej lodi. Dosiahol vrchol krivky a začal prudko klesať. Začuli hvižďanie vzduchu rozrážaného masívnym hrotom v tvare listu. „Pozor!“ skríkol Styrwit a vrhol sa nabok.
Jeden z Čeremisov, ktorému náčelníkova statná postava doteraz čiastočne zakrývala výhľad, už taký pohotový nebol.
