Ako sa fotografuje vietor

Daniel Hevier o svojej knihe Ako sa fotografuje vietor napísal: „Verím v silu a univerzálnosť rozprávky. Rozprávka je príbeh, podobenstvo, dej, udalosť, zápis plus niečo navyše. To niečo navyše robí z nej univerzálnu pravdu, ktorou sa dozvedáme o behu sveta a zmysle života. To niečo je možno tajomstvo, možno poézia, možno imaginácia, ale celkom určite presvedčenie, že zlo sa napokon udusí vlastnou zlobou a chabé, chatrné a slabučké dobro napokon ostane ako jediná možnosť. Napísal som stovky rozprávok pre deti. Pred časom som pocítil potrebu napísať rozprávky určené pre dospelého čitateľa. Na prvý pohľad je to žáner, ktorý nie je až taký obvyklý. Ale vyjdite von a uvidíte zástupy ľudí, ktorí hľadajú svoju rozprávku. Pozrite sa do ich očí a uvidíte v nich hlad a smäd po rozprávkach. Som presvedčený aj za nich, že rozprávky zachránia tento svet.“