Ďalšia časť „duchovnej autobiografie“ (po knihe Mrzáci studenej vojny), v ktorej autor zužuje záber na esprit svojich doterajších umeleckých aktivít – rekapituluje lyriku od prvej zbierky Oheň až požiar až po najnovšiu, dosiaľ nepublikovanú básnickú zbierku. Osvetľuje súvislosti vzniku jednotlivých zbierok, pripomína generačné vzťahy i spoločenskú atmosféru v čase ich publikovania...
„Prečo som sa rozhodol uverejniť obe zbierky pod spoločným názvom Alef, Bejs... Jid?
Kniha básní Oheň až požiar aj kniha básní Jod-Jid majú jeden spoločný znak. Sú abecedou. V prvom prípade som si osvojoval abecedu lyrizmu, v druhom prípade som si osvojoval abecedu judaizmu. Preto som aj v názve tohto spoločného vydania zachoval slovo abeceda (hebrejsky: alef-bejs), ktoré som doplnil výrazom pre slovo Žid v jidiš – Jid“
Miloš Žiak
