Denníkové záznamy a listy Alexandra Macha zachytávajú jeho osud od 30. marca 1945. Cesta do Rakúska, krátky pobyt s rodinou, väzenia, zajatecké tábory, návrat do Bratislavy, súd a napokon dramatický zvrat, ktorý pekvapil jeho, ale aj politické kruhy a verejnosť. Denníky sa končia 16. júla 1947 transportom do Leopoldova.
O ich zrode Mach napísal: „Mám pred sebou starý čierny zošit, v ňom drobné litery... Zápisky sa zrodili z očakávania a v očakávaní. Ani na um mi neprišlo, že zostanem nažive. Po roku očakávania popravy nazdával som sa, že som úplne vyrovnaný, pripravený, jednako som sa obával, či sa zachovám, ako sa patrí. Preto som napísal tie listy (na rozlúčku).“
