Expert na otázky obrany Pentagónu a bývalý člen americkej pechoty skúma, čo by znamenalo dať strojom autoritu nad konečným rozhodnutím o živote a smrti.
Čo sa stane, keď predátor – dron získa autonómiu ako Google auto? Alebo ak zbraň, ktorá dokáže sama loviť a napádať vlastné ciele, ovládnu hekeri? Hoci to znie ako sci-fi, technológia na vytvorenie zbraní, ktoré napádajú ciele bez ľudského pokynu, už existuje. Paul Scharre, vedúci expert v oblasti nových technológií zbraní, čerpá z vlastných bohatých skúseností a výsledkov výskumu s cieľom zistiť, ako zbrane novej generácie menia vojnu.
Jeho rozsiahla analýza skúma vznik autonómnych zbraní, aktivity vyvíjané na ich zákaz aj právne a etické otázky týkajúce sa ich používania. Zameriava sa na umelú inteligenciu vo vojenskej technike, zahŕňajúcu desaťročia inovácií od nemeckých torpéd Wren vyhľadávajúcich zvuky v druhej svetovej vojne, predchodcov dnešných samonavádzacích rakiet, po autonómne kybernetické zbrane, robotické lode loviace ponorky a tankové robotické armády. Prostredníctvom rozhovorov s odborníkmi na obranu, so zástancami etických hodnôt, s psychológmi a aktivistami Scharre zisťuje, akým výzvam môžu čeliť „kentaurskí bojovníci“ na budúcich bojiskách, kde bude nevyhnutné zlúčiť ľudské a strojové rozpoznávanie. V uplynulých desaťročiach sme dosiahli obrovský technický pokrok, no takisto sme zažili tragické nehody, ktoré vyplynuli z komplexných automatizovaných systémov. Napríklad moderné stíhacie lietadlá F-22 zaznamenali kolaps palubného počítača, keď prvýkrát prekročili dátumovú hranicu.
Najmenej tridsať štátov už má obranné autonómne zbrane, ktoré fungujú pod ľudským dohľadom. Armády všade na svete súťažia v konštruovaní robotických zbraní so zvyšujúcou sa autonómiou. Etické otázky tak dostávajú čoraz väčší význam. Do akej miery by sa mala takáto technika rozšíriť? Ak ju zodpovedné demokratické štáty zakážu, zabráni to nebezpečným režimom využívať výhody, ktoré z toho vyplynú?
