V románe Biely dominikán (1921) prenáša Gustav Meyrink čitateľov do tajomného sveta, kde je nadprirodzené a mystické umne prepletené s realitou. Dielo sa odohráva v stredovekej Viedni a skúma hľadanie identity, pravdy a vykúpenia, zatiaľ čo autorov charakteristický symbolistický štýl osvetľuje najhlbšie priepasti ľudskej psychiky. Meyrinkov stručný a poetický jazyk vťahuje čitateľa do víru mystiky a filozofickej reflexie, kriticky skúma historický kontext svojej doby a dosahuje krehkú rovnováhu medzi ľudskosťou a mysticizmom.

Rakúsky prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) bol hlboko ovplyvnený okultizmom a teozofiou svojej doby. Jeho vlastné skúsenosti, vrátane častého pôsobenia v duchovných a ezoterických kruhoch, formovali témy jeho diel. Biely dominikán odhaľuje nielen jeho záujem o mystické prúdy, ale aj jeho hlbokú znalosť kultúrnych dejín Viedne, ktorú si vyberá ako prostredie pre svoje filozofické skúmanie.