Ivan Čičmanec (1942) patrí vďaka štyrom knihám, ktoré v poslednom desaťročí vydal vo vydavateľstvách Milanium a Kalligram, k popredným slovenským prozaikom a básnikom, hoci žije už takmer polstoročie v nórskom Osle. V novele Bratislavský satyr podáva ironický pohľad na súčasné Slovensko, kde prebieha súboj medzi tradičnými patriarchálnymi stereotypmi a čoraz naliehavejšie prenikajúcimi modernými civilizačnými trendmi.
Sám autor sa nad svojou knihou zamýšľa takto: "Naša sloboda je dnes ohrozovaná z mnohých strán. V mene ideológií, prírodných zákonov a tzv. tradičných hodnôt sa útočí na duchovnú autonómiu jednotlivca a na jeho právo voliť si vlastnú životnú cestu. V tejto knižke som sa pokúsil ponoriť do psychiky človeka, ktorý by sa za určitých okolností mohol stať prisluhovačom niektorého z takýchto totalitných hnutí. Stano, ústredná postava príbehu, je nespokojný so svojím životom, problém však nevidí v sebe, ale v okolitom svete. Utieka sa k zdanlivo nerealistickým, antihumánnym snom o spoločnosti založenej na biologizujúcom poňatí človeka a na práve silnejšieho. Nebol by tam priestor pre myšlienkovú a mentálnu rôznorodosť, ani pre kultivovanú a otvorenú diskusiu, ktorá je predpokladom každej slobody a pokroku. Chcem varovať pred takouto antiduchovnou mentalitou, ktorej výhonky možno pozorovať aj u nás a ktorej vplyvy by v prípade vážnejšej spoločenskej krízy mohli mať fatálne následky."
