Možno vari vynechať zo zoznamu perverzít človeka, ktorý sa obesil v cele vyšetrovacej väzby? Na jeho mene ani národnosti nezáleží. Celé roky zneužíval vlastnú dcéru. Keď chcel znásilniť aj jej priateľku, prekvapila ho pri čine manželka. Svoju "zvedavosť" zaplatila životom, rovnako ako vlastný syn, ktorý pribehol matku brániť. Rozbil im hlavu kladivom. Po dokonanom čine si ukojil pohlavný pud na oboch šokovaných dievčatách.
Väčšina páchateľov, ktorej sa dostalo tej pochybnej popularity zaplniť stránky tejto knižky, sa dočkala spravodlivého ohodnotenia svojich činov. Zaujalo ma na nich však niečo iné. Páchatelia protispoločenských deliktov boli ľudia všetkých možných rás, národností, pohlavia, spoločenského postavenia, vzdelania i veku. Ako to vlastne je? Majú pravdu moderní bádatelia v tom, že zločincom sa človek rodí? Že to má v génoch? Keď je tomu tak, kto to má v génoch a kto nie? Ozaj sú potomkovia ľudí s kriminálnou minulosťou "odsúdení", či lepšie povedané, predurčení na kriminálnu dráhu? Nebodaj raz budeme so svojimi práve narodenými batoľatami, takým rozkošnými a túžobne očakávanými, putovať za odborníkmi vybavenými najmodernejšou technikou, aby sme sa dozvedeli, že človiečik neprešiel testmi a ako geneticky nežiaduci musí zostať bezpečne izolovaný v ústave? Alebo sa dozvieme radostnejšiu novinu, že stačí "odcviknúť" nejaký ten gén a všetko bude v najlepšom poriadku?...