V románe Myšlienkové oddelenie píše duševná choroba listy hlavnému hrdinovi, Kristiánovi Trewinskému, ktorá chce mať skrachovaného riaditeľa školy i učiteľa, záletného a preto rozvedeného manžela, pijana a uznaného psychiatrického invalida iba pre seba a pre písanie. Po hrdinových trpkých skúsenostiach v reáli života akoby vychádzalo najavo, že duševná choroba bola akýmsi anjelom strážnym spisovateľa: excentrický románopisec sa zmieruje s tým, že má duševnú chorobu, ktorá je predsa len akýmsi motorom jeho talentu i spisovateľskej inakosti, opäť sa po smrti skvelej matky presťahuje z azylovej Oravy do svojho rodného mesta k príliš realistickému otcovi, zmieri sa so synom, ktorý sa hanbil za jeho výčiny, a súhlasí s protialkoholickým liečením, lebo alkoholizmus ho oberá o sily na písanie. Autor tým, mimochodom, podporuje aj uznanie inakosti (duševnej úchylky) za legitímnu súčasť spisovateľského vybavenia.

To, ako Klus zvládol tieto posuny v genealógii svojho hrdinu, ako vymodeloval z naoko malicherných skutkov svojich postáv kompaktnú životnú drámu, ako sa vďaka svojej štylistickej bravúre, dôslednosti a jemnosti prepracoval k sujetovo jednoliatej výpovedi, ako jeho literárna výpoveď prenikla nielen k uveriteľnej pravde o našich časoch, ale načrela aj do metafyzických sfér života a tvorby, je hodné uznania.