Nečisté skutky a Amado mio prezentujú dve autobiograficky ladené rané prózy jednej z najvýraznejších individualít talianskej povojnovej literatúry a kultúry; čitateľa zaujmú expresívnym a dojímavo úprimným opisom autorovho dospievania na friulskom vidieku, kde sa autor vyrovnával s prvými skúsenosťami a problémami svojej homosexuálnej orientácie.
Pier Paolo Pasolini (1922 -1975) taliansky filmový režisér, básnik a spisovateľ, jeden z najznámejších intelektuálov svojej generácie. Považovali ho za nonkonformistu, všestranného umelca, experimentátora a kontroverzného autora, ktorý sa nerozpakoval vyslovovať aj kritické myšlienky voči modernej talianskej spoločnosti. Podľa Susan Sontagovej najoriginálnejšia osobnosť v talianskom umení a literatúre po druhej svetovej vojne. Sám sa považoval predovšetkým za básnika, najväčšie uznanie a slávu si však získal ako režisér takých filmov ako Evanjelium podľa Matúša, Salo alebo 120 dní Sodomy, Decameron a i.
Pasolini je autorom siedmich básnických zbierok, šiestich románov, takmer päťdesiatich scenárov a množstva filozofických rozpráv a textov o podstate filmového umenia. Nakrútil 26 filmov, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu svetovej kinematografie.
