Vo štvrtok 9. októbra 2014 Švédska kráľovská akadémia vied udelila Patrickovi MODIANOVI Nobelovu cenu za literatúru, čím poctila „umenie, s akým Modiano rozoberá a skúma pamäť, evokuje nepostihnuteľné ľudské osudy a odhaľuje svet v čase okupácie“, presnejšie okupovaný Paríž.
Rodokmeň (2005) je autobiografickým rozprávaním, či skôr strohou zápisnicou, bilanciou prvých 21 rokoch Modianovho života. S rodičmi, ktorých vídal len zriedka, bol Modiano veľmi skoro odkázaný sám na seba. V Rodokmeni sa Modiano, na rozdiel od kníh, ktoré predchádzali aj nasledovali, už neskrýva za fikciu či autofikciu, ale dáva kľúč k pochopeniu celého svojej tvorby. Sleduje a skúma predovšetkým stopu svojho otca za okupácie a jej prostredníctvom vyníma z prízračného šerosvitu, príznačného pre zvyšok jeho tvorby, „postavy s temnou minulosťou, pokútnou prítomnosťou a hmlistou budúcnosťou“ zaľudňujúce okupovaný Paríž.
