Dielo Milana Kališa Rozdrásané duše je ojedinelým javom v slovenskej literatúre. Psychologickým rozkrývaním ,,čiernych miest“ v osobnostiach, ktoré v diele vystupujú, môže spustiť polemiku o tom, kam až môže zájsť literárny text v odkrytí osobnosti. Dielo totiž hovorí o často tabuizovaných témach vzhľadom na osobnosť človeka, jeho psychiku a tým aj jeho dušu. Zachádza do hlbín duše s metafyzickými odkazmi, autor sa zaoberá zmyslom života a vzťahov bez toho, aby sa prvoplánovo pýtal. Otázky plynú samé z kontextu diela. Skutočná literatúra by mala hovoriť sama za seba, a to dielo Rozdrásané duše absolútne napĺňa. Dielo sa skladá z troch poviedok (Róbert, Milan, ECB), jednej novely (Omyl) a jedného celku šesťdesiatichdvoch mikropríbehov (Život nie je samozrejmý).