Šiesty diel z úspešnej série Šlabikárov šťastia je venovaný technikám a praktickým metódam pre osobnostný rast. Liečenie mentálneho programu prejedania sa, žiarlenia, workoholika, prokrastinácie, obete, perfekcionalistu, generála, záchrancu, mierotvorcu, chorobne ostražitého človeka, večne unikajúceho človeka a iných deštrukčných módov vchádzaním do podvedomia cez hladinu alfa a ich súbežné prepísanie aj vo vo fyzickej rovine.

"Každý z nás niečo prežil. Nejde však o to, čo sa komu stalo, ale ako sme na to zareagovali. To sa zapísalo do nášho podvedomia a to určuje náš osud."

Kniha je plná rôznych rád, ale hlavne praktických techník ako prepísať staré vzorce v podvedomí, ktoré v spolupráci so zmenami konanými v bežnom živote nakoniec porazia hocijaký zlozvyk, nevhodný postoj alebo deštrukčné konanie. Nový kód sa nahráva, kým staré presvedčenie slabne, čím sa človeku darí uskutočniť vedomú sebapremenu.

Vyberáme z obsahu Šlabikára šťastia 6, Psychológia pre osobnostný rast: Sebaúcta – Velí vedomie alebo podvedomie? – Technika vchádzania do hladiny alfa – Liečenie sebaprijatia v podprahovej úrovni a v bežnom dni – Metóda eliminovania akéhokoľvek strachu, rozkázania podvedomiu, dobrého skutku, semaforu, talizmanu, mentálneho inzerátu, mentálnej sprchy, harmonizácie vinenia a iné techniky – Liečenie mentálneho programu prejedania sa, prokrastinácie, žiarlenia, workoholika, obete, perfekcionalistu, generála, záchrancu, mierotvorcu, chorobne ostražitého človeka, večne unikajúceho človeka a iných deštrukčných módov – Plné prevzatie zodpovednosti za svoj život – Nastúpenie na cestu rozšíreného vedomia

Ukážka zo Šlabikára šťastia 6, Psychológia pre osobnostný rast: Niet inej cesty, ak chcete riešiť nejaký konkrétne pomenovaný zhubný program, najprv budete musieť dať na poriadok vzťah k sebe samému – sebaúctu, určenie vlastnej hodnoty, sebalásku. Toto je základný bod opory, totálny prístav istoty a bezpečia vášho ducha. Bojovať s neduhmi na úrovni tela (napríklad obhrýzanie si nechtov, chudnutie, zlé návyky držania chrbtice a pod.) alebo na úrovni psychiky (odkladáte riešenie problémov, nič neviete vyhodiť, ste večne nepokojný, vyhýbate sa konfrontácii, druhých komandujete, všetko chcete mať pod kontrolou a iné) bude pre vás neskonale ťažké, kým sa neprijmete na všetkých úrovniach. Meniť sa bez toho, aby ste sa začali bezpodmienečne ľúbiť, je ako šermovať vo vlnách mora proti tomu či onému zlozvyku s nohami priviazanými o polystyrénovú kocku.

Sebaláska je základňa. Je to domov pre vašu psychiku. Ak nemáte domov, nemáte adresu, nemáte korene, diametrálne ťažšie sa vám drží koruna života. Rozpadáte sa, lebo nie ste ukotvení. Človek je v pomykove, v chaose, jeden úder osudu vykrýva ďalším nevhodným programom. Vrství jedno skazonosné presvedčenie cez druhé. Všetko chce nejako spacifikovať, utíšiť, dostať pod kontrolu nástrojmi pôsobiacimi zvonka. Je to sebaničenie so zárukou. Dôkladne poskladaná mozaika navzájom pôsobiacich mechanizmov so spoločným cieľom: zánik. A to priskorý. Mohli ste žiť dlhšie. Pod synergicky silnejším náporom, než aký ste si do tohto života naplánovali, sa vám to akosi vymklo z rúk. Už v prvých rokoch svojho života ste uverili, že ste zlý človek. Odvrhli ste najlepšieho spoločníka vášho života, parťáka, ktorý by vás nikdy nezradil, doslova kamaráta na život aj na smrť. Odvrhli ste vlastnú dušu. Všetko už potom išlo samospádom a váš život sa zmenil na boj. Svojím kopaním okolo seba vytvárate dokonalý neporiadok, aj keď sa to snažíte maskovať spoločensky prijateľným dekoltom. A vaša duša pritom piští z temnej väznice o pomoc, pochopenie, prijatie, objatie, lásku. Lásku.

Ľudia milovaní, mám vás rád. Ak ste sa presvedčili, že nik na svete vás nemá rád, ja vás rád mám. Poznáme sa, aj keď sme sa v tomto živote možno ešte nevideli. Pokoj vašej duše je pokojom aj mojej duše. Váš svet je totiž prienikom do môjho sveta. Sme spojené nádoby. Záleží mi na vás, a práve preto pri práci na tejto knihe burcujem svoju fantáziu, aby vymyslela nové a nové vety, ktoré by vás mohli primäť k prijatiu seba, sebaláske. V tomto kroku tkvie kompletne celé vaše vyliečenie. Ostatné zlozvyky, ktoré ste si na seba počas jazdy životom nabalili, po sebaprijatí popadajú ako zhnité plody zo stromu. Nebudú sa mať čoho držať. Vo vašej korune ostanú žiariť iba zdravé plody, vaše obdarenia, vaša božská podstata.

Je čas, aby ste zakúrili v kachliach svojej duše. Neverím, že chcete umrieť. Neverím, že nechcete žiť pekný život. Neverím, že nechcete, aby ste boli obdarení zdravím, peknými vzťahmi, hojnosťou, úspechom. Neverím, že ste spokojní, keď trpíte a čosi vás večne trhá. Vráťte sa späť najďalej ako len viete. Vráťte sa do seba, do svojho stredu. Vyberte z tej tmavej kutice uplakaného a zanedbaného nešťastníka – vašu dušu. Posaďte ju na stoličku, umyte jej nohy, umyte ju celú, namažte ju vonným olejom, objímte ju. Dovolí vám ovoňať ju. Nerobte nič, len ju plnými dúškami dýchajte.

Nepremeškajte žiadnu šancu vyjadriť si lásku. Myšlienkou, pochvalou, ba na fyzickej úrovni tým, že si na seba nájdete čas. Naplánujte si prechádzku, saunu alebo si niečo pre seba kúpte a obdarujte sa. Zaslúžite si to. Tak dlho ste na seba nemysleli, toľko rokov ste sa zvnútra iba bičovali, akí ste nemožní, neschopní, nanič. Odteraz nestrácajte zo zreteľa svoje vlastné požiadavky. Majte sa radi. Bomba v podobe odlúčenia sa od vlastnej podstaty do vás nepriletela, aby ste sa rozpadli na milión kúskov. Prišiel dar v podobe šance poskladať sa v nového, lepšieho človeka. Šplhajte, zatnite zuby, najkrajší výhľad poskytuje najťažší výstup.

Netrápte sa už večnými otázkami, prečo ste sa nenarodili do lásky. V prípade, že to všetko vzniklo v detstve, odpustite rodičovi či rodičom, a už sa v tom nerýpte. Mal som klientku, ktorá sumarizovala svoj život: „Slúžim iným, prispôsobujem sa. Už viem aj pravdu, muž ma manipuluje, všade mi zakazuje chodiť, vydiera ma odúvaním sa, zhadzovaním, pomstou. Stále som si vravela, že sa musím obetovať... pre vzťah. Ale pre aký vzťah? Veď je to vzťah tyran versus zničená bytosť. Moje manželstvo je katastrofa. Pravdou je, že sa obetujem pre moju osobnú katastrofu. Vo všetkom ustupujem a odmenou mi je môj zhoršujúci sa zdravotný stav. Nedoprajem si nič, nemám v sebe odvahu nájsť silu a povedať: ‚Nie, na tú kávu s kamarátkou pôjdem‘. Vybudovala som si týmto prístupom väzenie. Cítim sa slabá, vyčerpaná, zneužitá. Veľakrát aj skutočne pri nanútenom sexe s manželom som znásilnená. Som chorá a potvrdili mi to aj lekári. Buď umriem alebo sa zmením.“

Spýtal som sa na detstvo, a už sa to začalo valiť: „Žila som v neustálom strachu. Rodičia ma večne pred čímsi chorobne varovali: ‚Nechoď na cestu, zrazí ťa auto‘, ‚Nikam nechoď, radšej ostaň doma, niečo sa ti stane‘, proste mi svet vykreslili ako nebezpečný, zlý, hrozivý.“

Takýmito varovaniami v dieťati nikdy nepodporíte zdravé sebavedomie, a ak sa to spojí s inými deštruktívnymi vetami, dieťa sa neskôr začne samo seba čoraz častejšie pýtať: „Načo som sa narodilo?“ Neteší sa na život, bojí sa ho. Neverí si a potom je už len otázkou, aký deštruktívny program si vyberie z celej tej širokej palety možností. Uchopí ho, bude sa ním snažiť zachrániť a po rokoch zistí, ako veľmi si ublížilo.

Vo veľa rodinách musí byť dieťa tiché, je mu vnucované ako sa má cítiť, očakáva sa od neho, že bude poslušné, silné a to ešte skôr, ako je pripravené. Prestáva počuť vlastnú dušu. Boh chce, aby sme sa stali celistvými, logicky preto začnú prichádzať bôle. Za bolesť, ktorá trvá, nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, ale my, že sme ju nepochopili. V detstve mnohým nanútili, aby mlčali, mysleli viac na druhých, ako na seba, a tak keď im je škodené, zmĺknu. Začnú nosiť masky, predstierať spokojnosť, zamenia pokoj za necitlivosť. Nie je to vyslobodenie, lebo bolesť vo vnútri trvá. Nevyliečené sa stane našim osudom. Čo nevyslovíme, nezmizne. Zapíše sa do podvedomia a začne pôsobiť, priťahovať ďalšie pády. Je to hrob, čakáreň na ďalšie rany. Najväčšie zranenia nám nespôsobujú iní, ale to, čo sme nedostali v detstve. Večná túžba po milujúcich rodičoch, nie tých, ktorí boli prítomní iba na polovicu. Byť milovaní, a to napriek tomu, že sme neboli dokonalí. Zranené dieťa je náš tieň. Dieťa je symbol budúcnosti, preto veľa súvislostí tkvie práve v zranenom dieťati. Je čas začať si hovoriť pravdu o sebe, prijať v sebe zranené dieťa tým, že začneme druhým hovoriť pravdu. Nejde teda o to, čo nám druhí urobili, ale o to, čo to v nás otvorilo. Nikto nás nemôže milovať natoľko, aby sme prestali nenávidieť sami seba. Nikto nás nemôže tolerovať tak veľa, aby sme prestali pochybovať o svojej hodnote. Sme jediný, kto to dokáže zmeniť a vyliečiť.

Nie je vašou povinnosťou silou-mocou zachraňovať manželstvo, ak je vám ubližované. Stávajú sa aj prípady, keď sa obetujete pre vzťah a ku koncu, keď už vaše zdravie chátra, je práve ten partner, pri ktorom ste večne ustupovali, prvý, ktorý nemá záujem vám pomáhať. Dokonca si praje váš skon. Dajte seba, vašu psychickú pohodu a zdravie na prvé miesto. Je to najvýhodnejšia investícia. Ak vám ktosi poškodí život, poproste Boha a pomôže vám. Ale ak si sami zničíte život, ani sto bohov vám nepomôže. Aj ten pravý Boh bude čakať, či ste už konečne pochopili, čo proti sebe konáte.