Po Dychu života prináša vydavateľstvo Serafín ďalšiu zaujímavú knihu Amedea Cenciniho o kňazskej a rehoľnej formácii: Strom života. Autor sa v nej pokúša zadefinovať formačný model, na ktorom možno vybudovať projekt trvalej formácie.
V predchádzajúcej knihe pisateľ hovorí, že trvalá formácia je ochota mysle a srdca dať sa formovať životom počas celého života. Kniha Strom života predkladá integračný model, ktorý má schopnosť vyvolať vo formovanom človekovi práve takúto túžbu a schopnosť. Rodí sa z minulosti a z konštatovania a presvedčenia, že už samotný život, vlastná minulosť má formačnú funkciu a že Boh Otec pokračoval vo svojej stvoriteľskej činnosti aj pri stvárňovaní každého človeka prostredníctvom udalostí jeho života. Neexistuje situácia, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre Božiu tvorivú a výchovnú činnosť.
Aby bolo možné zrealizovať proces integrácie vlastnej minulosti a celého života, je potrebné venovať v priebehu počiatočnej formácie zvláštnu pedagogickú pozornosť pamäti. Práve práca s „pamäťou“ je nosným pilierom integračného modelu. Autor zároveň predkladá praktické cvičenia ako rozvíjať túto schopnosť, aby bola odrazom viery a Veľkonočného tajomstva v našom živote.
A prečo práve Strom života?
Kríž, vytesaný z dreva stromu Edenu, ako hovoria cirkevní otcovia, je „stromom života“. Celé dejiny spásy sa uskutočňujú medzi dvoma stromami: zakázaným stromom a stromom života. Amedeo Cencini zdôrazňuje, že na ceste duchovného dozrievania je dôležitý vzťah obidvoch stromov. Ak dokážeme integrovať naše zlo, stane sa súčasťou tajomstva, ktoré ho prekoná a postupne premení na lásku, odpustenie, hojný a plodný život, na pokornú a štedrú službu...; a na to je potrebná práve „pamäť viery“.
