Po prečítaní textov tejto knihy, v ktorej sa zišli priatelia a ctitelia Martina Bútoru pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, som si uvedomil nástojčivú prítomnosť dvoch javov. Jedným z nich je nepochybne fenomén meno Martin Bútora, čo je prirodzené, lebo kniha je dedikovaná jemu, jeho mnohostranným aktivitám v odbornej, predovšetkým sociologickej a politologickej sfére, v oblasti zahraničnopolitickej, konkretizovanej vo významnej diplomatickej misii, v prozaickej tvorbe. Ale možno ešte väčšmi jeho aktivitám na poli kultivovania verejného priesotru, politickej kultúry, obhajoby ľudských práv, v ktorých desaťročia vystupuje ako angažovaný intelektuál.
Druhým javom charakteristickým pre túto knihu, ale bytostne spojeným so spomínanými aktivitami jubilanta, je priestor a čas, možno skôr časopriestor, ktorý je frekventovaný vo väčšine textov a ktorý sa v našich končinách nazýva všeobecne prijatým slovným spojením stredná Európa. U Martina Bútoru sa nie náhodou organicky prepája s európskym aj eroatlantickým kontextom, so službou demokracii. Aj preto je väčšina príspevkov tejto knihy akoby nikdy sa nekočiacim dielógom priateľov s Martinom Bútorom, dialógom ľudí, ktorým nie sú ľahostajné osudy národov a štátov komplikovane a najmä protirečivo sa dnes integrujúcich do demokratického spoločenstva. Na tejto nejednoduchej ceste za slobodou jednotlivca a spoločnosti vidno výrazné stopy aktivít Martina Bútoru, ktoré inšpirovali všetky príspevky tohto zborníka.
László Szigeti
