Aby mohol sledovať postupujúcu asanáciu, pravidelne liezol z kuchyne na hornom poschodí únikovým okienkom von na strechu. Z bočnej strany plochej strechy potom sledoval nezadržateľne postupujúcu asanáciu, triasol sa a už sa nevzpieral svojim vyčerpaným, zároveň však nepokojným nervom – už ani nespával, nikdy neustávajúci hluk praskajúceho dreva a nadol sa rútiacich rozvalín ho udržiaval v bdelosti až do rána. Keď mu potom s naštrbenými nervami oslablo aj sebaovládanie, začal čoraz častejšie liezť von aj v noci. Jeho dom bol dosť vysoký, no nie dostatočne veľký, pokiaľ išlo o rozlohu, a tak v prítomnosti vyzeral ako veža bez zábradlia.
Thomas Rosenboom (ročník 1956) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej nizozemskej prózy. Publikuje od začiatku osemdesiatych rokov, za svoje dielo bol viackrát ocenený domácimi literárnymi cenami. Jeho poviedky a romány (o.i. Ľudia doma, 1983, Umývané mäso, 1994, Verejné práce, 1999, Nový muž, 2003, Sladké ústa, 1999, Červený behúň, 2012) sa vyznačujú silným príklonom k psychologickému neorealizmu a oživovaním archaického jazyka. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov, po slovensky vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Európa výber jeho poviedok pod titulom Chlapec s husľami.
