Vlastný životopis zla

Nové dielo moderného klasika slovenskej literatúry sa časovo rozprestiera od 50. rokov minulého storočia po súčasnosť, môžeme ho označiť za historický román.
Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu nazvanej Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, bez ťažkostí ho prevezú späť do Bratislavy a uväznia v konšpiračnom byte. Vydieraním, že majú v rukách Karstenovu manželku a synov, ktorí sa chystali emigrovať za manželom a otcom, nútia Karstena, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky.
Druhá časť románu nazvaná Dlhá extrémna osamelosť Márie M. je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku, ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla. Učiteľ (postava miestami prechádza v autorovo alter ego) sa rozhodne pátrať po osude dvadsať rokov nezvestnej Márie M.
Nateraz posledný Vilikovského román by sme mohli označiť ako román hľadajúci podstatu zla. Je to román o strachu, na ktorom sme v socializme vyrástli, román o našom pokrivenom obraze slobody – „pokiaľ ide o slobodu, v toho boha my neveríme, lebo sme ho nikdy nevideli“.