Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali.
Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba"
