Amenmária

Tento obsiahly román, povedané slovami literárneho kritika Miloša Ferka, znamená „... poľudštenie veľkej svetovej vojnovej epiky... Príbeh je snímaný neideologicky, uchopený zdola prostým rozprávačom, dôraz je položený na konkrétne zážitky a vnemy, čím autor dielu zabezpečil život ponad pády politických režimov.“ Ťažkého návrat k lyrizácii je nepochybne osviežením a cestou za novým rozmerom slovenskej prózy. Tento román bol, je a bude knižkou o schopnosti ostať človekom – v zmysle nielen racionálnom, ale predovšetkým emočnom – v čase, keď ideály a hodnoty zlyhávajú. Výstižne to dokumentujú slová literárneho kritika Alexandra Matušku: „Amenmária je románom epochy, v ktorej sa život premenil na otrasné divadlo, na údesný kolotoč pomútených hláv, vecí postavených na hlavu, románom sveta hore nohami, v ktorom sú všetci proti všetkým, v ktorom nič nie je na svojom mieste a všetko je zbytočné a absurdné...“