Téma východného Slovenska v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie je dôležitou súčasťou slovenských i stredoeurópskych dejín. Udalosti ako vysťahovalectvo do Zámoria, zápasy o hranice po roku 1918, Viedenská arbitráž či územné zmeny v roku 1945 ukazujú, že zdanlivo regionálny priestor mal širší európsky význam. Postavenie „periférie“ vyvolávalo rôzne reakcie – vznik kultúrnej šarištiny, snahy o osobitnú identitu východných Slovákov, pokusy o vlastné štátne útvary, rozvoj tlače, spolkov a kultúrnych aktivít. Región sa usiloval vyrovnať centru ekonomicky, kultúrne i politicky, najmä po roku 1918, pričom tieto snahy mali aj svoje tienisté stránky. Dejiny východného Slovenska však slovenská historiografia dlhodobo vnímala najmä ako regionálne či lokálne dejiny. Chýba komplexná analýza jeho postavenia v širšom geograficko-politickom priestore, osobitne vzhľadom na jeho polohu na hranici viacerých štátov a etnickú rozmanitosť. Mnohé otázky preto zostávajú otvorené a stali sa podnetom na systematickejší výskum tohto regiónu.