Táto kniha v zahraničí ani po dvadsiatich rokoch neschádza z pultov predajní. Možno aj preto, lebo hovorí o modlitbe v kontexte fenoménu, ktorý za posledných 20 rokov nemizne, skôr naopak rastie – je ním rýchlosť života, ktorý žijeme. Asi každý z nás už vyslovil vetu: „Nestíham sa modliť, nemám čas.“ V tempe, ktorým žijeme, sa čas na modlitbu stáva skôr prepychom ako samozrejmosťou.
Autor sa však k tomu postavil presne naopak – život je príliš rýchly, aby sme si mohli dovoliť zanedbávať modlitbu, pretože práve cez modlitbu budujeme svoj vzťah s Bohom, ktorý jediný môže vniesť rovnováhu a pokoj aj do života plného stresu. A preto nás vyzýva, aby sme si dopriali tento prepych – nájsť si pravidelný čas na stretnutie s Bohom, „nie zvyšný, hocijaký čas, ale hodnotný čas. Čas určený na kontempláciu, meditáciu a premýšľanie. Voľný a nerušený čas.“
