V mesačnom svite na pobreží drží otec v náručí spiaceho syna a spolu s inými utečencami čakajú na úsvit a príchod plavidla. Rozpráva synovi o dlhých letách vo svojom detstve, o dome chlapcovho starého otca v Sýrii, o olivovníkoch zvlnených vánkom, mečaní kozy a štrkotaní hrncov v kuchyni starej mamy. A spomína aj na rušné mesto Homs s preplnenými uličkami, mešitou a veľkým trhoviskom v období pred bombardovaním a núteným útekom.
Na svitaní sa oni i všetci ostatní, s najdôležitejšími vecami, ktoré si mohli vziať so sebou, vydajú na nebezpečnú plavbu po mori pri hľadaní nového domova.
