Navrávačky vyšli už vo viacerých vydaniach. Naposledy Navrávačky s Dominikom Tatarkom vydalo Literárne informačné centrum vo forme dialógov - rozhovorov (prepis pôvodných nahrávok - rozhovorov českej spisovateľky Evy Štolbovej s Dominikom Tatarkom). Vydavateľstvo Artforum však vsadilo na autorský text Dominika Tatarku. Jedinečná spoveď jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, kultúry a histórie, nahraná na sklonku jeho života, vyšla pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. V čase nahrávania týchto memoárov na audiokazety, mal Dominik Tatarka vyše 70 rokov a s humorom nazýval magnetofón z-ne-smrť-ňo-vadlom. Prepísaný text upravili Martin M. Šimečka a Ján Langoš, ktorí sa sústredili na odpovede Dominika Tatarku. Zeditovali ich do monologického textu, ktorý Tatarka autorizoval.
Spoznajte Dominika Tatarku prostredníctvom jeho spomienok na matku, detstvo, študentské roky, vzťah k cirkvi, vojnu, povstanie, budovateľské časy, Pražskú jar, okupáciu a normalizáciu, redaktorskú a literárnu činnosť. Podmanivé a šťavnaté príbehy majstra rozprávača obdareného neopakovateľnou schopnosťou precítiť realitu a vzápätí ju obliecť do slov. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy, zbožnosť či komunizmus ho predstavujú ako originálneho slovenského intelektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne polemizovať a nesúhlasiť.
Nechajte sa obohatiť Tatarkovým jedinečným rozprávačským štýlom, osobitými skúsenosťami a neprehliadnuteľnými názormi.
Dominik Tatarka (1913 - 1989)
Narodil sa v početnej roľníckej rodine v Plevníku-Drienovom. Študoval slovenčinu a francúzštinu v Prahe a na Sorbonne v Paríži. Počas druhej svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor, koncom vojny sa aktívne zapojil do SNP. Neskôr pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch, výtvarný redaktor či scenárista. V rokoch 1968 – 1969 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality. Bol mu udelený titul zaslúžilý umelec, no neskôr bol vyčiarknutý zo zoznamu Zväzu slovenských spisovateľov, ako aj z učebníc. Bol prenasledovaný režimom a publikoval v samizdate. Za knihu Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77 pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.
