Čo tak asi takí mnísi robia celé dlhé dni? Ako sa žije v opátstve? Dokáže sa nám prihovoriť Boh, aj keď ani nevkročíme do kostola?
James Martin SJ prináša príbeh Anne, matky, ktorá prišla o syna tínedžera a celkom „náhodne“ ju život privedie do opátstva, kde bola kedysi pokrstená. Teraz v ňom hľadá stratenú vieru, hoci o tom netuší. Pieseň, ktorú si jej otec kedysi pohmkával pri práci, naštartuje jej cestu k hľadaniu zmyslu tragédie jej syna.
Rozbije sa okno, pokazí sa auto a treba pokosiť trávnik. Zo strán tejto knihy cítime na tvári vietor v záhrade, v rukách dotyk hliny, v nose vôňu kvetov či kadidla, počujeme hukot kosačky a zvuk zvonu, ktorý zvoláva mníchov na modlitby. Ale aj volanie nadviazať rozhovor o veciach, pre ktoré sme stratili kontakt s Bohom. Zostaneme stáť na studenej chodbe kláštora alebo vojdeme do ticha záhrady?
