Dá sa láska cez hranicu tisícročí zamknúť na niekoľko rokov do poštovej schránky na železničnej stanici?
A kde hľadať kľúč, ak je v kabáte primnoho dier? Román Pendleri je aj o hľadaní strateného a cielene zamlčaného. Martin prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev.
Hlavný hrdina sa vydáva nedobrovoľne, ale nevyhnutne po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše. Jedno však ostalo: Anna.
