V knihe Prútené kreslá sa snúbia Tatarkove autentické zážitky prostého mladíka očareného veľkým svetom s bezkonkurenčným literárnym darom zachytiť realitu v jej bezprostrednom zázraku. Dielo je očarujúcim volaním po porozumení, kontakte, schopnosti rozumieť si s cudzím, iným svetom. A spolu s láskou, ktorú Dominik Tatarka chápe ako uskutočnenie ľudskej túžby žiť pre druhého, je táto schopnosť ľudí odovzdávať sa druhým najväčším božstvom.
Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, sa ocitá na štúdiách v Paríži, Zaľúbi sa do Francúzky Daniely, s ktorou prežíva romantické chvíľky, ako posedávanie v prútených kreslách kaviarní. Všetko sa však točí okolo aktuálnych rozpráv o osude Československa po roku 1938.