V knihách je toho mnoho ukrytého. Ten, kto sa započúva do príbehu Dominika Tatarku Prútené kreslá, do jeho hlasu, do toho, čím tento autor bol, je a v mene čoho písal, neobanuje.
Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939 sa ocitá na štúdiách v Paríži, kde spoznáva slečnu Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto... Popri spoznávaní prichádza na dve dôležité veci. Na to, že mu záleží na kúsku zeme, z ktorého pochádza. A na to, že v láske je náš raj, jediný raj muža a ženy. Problémom je, že do tohto raja nedokážeme vstúpiť a prebývať v ňom, sami sa z neho vyháňame, nevieme sa sústrediť na toho druhého.
Nielen Tatarkove Navrávačky a Písačky pre milovanú Lutéciu sú dôkazom toho, že Dominik Tatarka je zaslúžene v školských osnovách. Pokojne siahnite aj po klasickejších kúskoch ako sú jeho Prútené kreslá.
Najčítanejšie dielo veľkého amerického prozaika Jacka Londona, Volanie divočiny, oceňujú mnohí bez ohľadu na vek či pohlavie.
Je to napínavý príbeh psa Bucka, ktorý navždy opustil civilizáciu, aby sa stal vodcom vlčej svorky v divočine. V nehostinnom prostredí amerického severu vyhráva nielen silnejší, ale aj česť, ušľachtilosť ducha a spravodlivosť. Drsný každodenný život ľudí i zvierat, bojujúcich o prežitie v krásnej, no nehostinnej prírode si získal srdcia čitateľov po celom svete. Jack London zasadil osudy svojich hrdinov do prostredia Aljašky rovnako presvedčivo ako v Bielom Tesákovi.
Pripomína nám, že v prírode je nevyhnutné byť obozretný, všetko riadia neúprosné zákony, a to bez výnimky. Ľudia i zvieratá, silní aj slabí, ale najmä tí, čo chcú niečo dokázať a prežiť, sa musia prispôsobiť prírodným zákonitostiam. Byť predvídaví, obozretní a mať veľkú dávku odvahy k životu. A podobne to predsa platí aj v mestskej džungli. Aj preto je Volanie divočiny nadčasové a osloví nielen milovníkov zvierat a prírody.
Kniha Živý bič od Mila Urbana. Román proti vojne a za sociálnu spravodlivosť s veľmi netradičnou obálkou vydalo naposledy Literárne informačné centrum v roku 2014 ako prvý zväzok novej edície (Ne)povinné čítanie.
Ide o vojnový román, v ktorom samotné bojisko dostáva len veľmi malý priestor. Urban sa sústredil na vykreslenie toho, ako vojna dolieha na obyčajného človeka. Zvláštnosťou románu je, že je ťažké určiť ústrednú postavu knihy. Priestor dostáva viacero postáv, každá z nich je dôležitá pre príbeh a autor sám sa zaujíma o celý jej životný príbeh. Jedna postava ovplyvňuje druhú a to vplýva na tretiu. A my vidíme situáciu zo všetkých strán. Obec Ráztoky preto tvorí akúsi vzorovú dedinu a životné udalosti, ktoré sa v nej odohrávajú, sú prenosné na iné obce a majú presahy aj do súčasnosti.
Ako napísal kritik Andrej Mráz: „Z detských skúseností, nadobudnutých vo vojnových rokoch v hornooravskej dedine, dotvoril (Milo Urban) obraz hrôzy a bankrotu ľudskosti, keď zlo slávilo orgie na každom kroku a keď sa tak zdalo, že sa prepadne všetko do priepasti ľudského šialenstva.“
Román bol preložený do dvanástich jazykov (nemčiny, taliančiny či japončiny) a naposledy v roku 2013 do francúzštiny.
Pripravila (vrátane fotografií): Jana Golianová
Ide o vojnový román, v ktorom samotné bojisko dostáva len veľmi malý priestor. Urban sa sústredil na vykreslenie toho, ako vojna dolieha na obyčajného človeka. Zvláštnosťou románu je, že je ťažké určiť ústrednú postavu knihy. Priestor dostáva viacero postáv, každá z nich je dôležitá pre príbeh a autor sám sa zaujíma o celý jej životný príbeh. Jedna postava ovplyvňuje druhú a to vplýva na tretiu. A my vidíme situáciu zo všetkých strán. Obec Ráztoky preto tvorí akúsi vzorovú dedinu a životné udalosti, ktoré sa v nej odohrávajú, sú prenosné na iné obce a majú presahy aj do súčasnosti.
Ako napísal kritik Andrej Mráz: „Z detských skúseností, nadobudnutých vo vojnových rokoch v hornooravskej dedine, dotvoril (Milo Urban) obraz hrôzy a bankrotu ľudskosti, keď zlo slávilo orgie na každom kroku a keď sa tak zdalo, že sa prepadne všetko do priepasti ľudského šialenstva.“
Román bol preložený do dvanástich jazykov (nemčiny, taliančiny či japončiny) a naposledy v roku 2013 do francúzštiny.
Pripravila (vrátane fotografií): Jana Golianová