Útek pred realitou?

Musím povedať, že najprv som nevedela, čo mám od Odchýlky skutočne očakávať, anotácia však sľubovala veľké tajomno, ktoré som v podstate aj dostala. Sčasti. Teda aspoň zo začiatku sa zdalo, že tento príbeh bude opradený tajomstvom, ktoré sa bude postupne odhaľovať.

Hlavný hrdina, Matúš, pracuje v redakcii, je unavený vlastným životom a jeho stereotypnou každodennosťou či neustálymi povinnosťami a zdanlivo náhodne sa ocitá v realite, ktorá sa od tej jeho nenápadne, no zásadne líši. Jeho jediným únikom sa stáva les, respektíve chata v lese, kde sa však stane niečo nečakané, nájde puklinu v skale, ktorá spôsobí tajomný prechod do inej verzie jeho života, ktorá mu je síce povedomá, no zároveň tak veľmi neznáma...

Veľmi zmiešané pocity som mala od začiatku príbehu až po jeho koniec, aj keď ma dej vtiahol okamžite, priznávam. To tajomno tam síce prítomné neustále bolo, čitateľa po celý čas sprevádza a vy netušíte, čo je vo veci, no ja som akosi dúfala, že dostanem viac. Viac pravdy, viac odhalení, viac detailov z osobného života hlavnej postavy a možno o kúsok menej detailov z prostredia pracovného. Tie totiž z môjho pohľadu zívali prázdnotou a ja zas nudou. Viackrát som sa pristihla, ako čítam jednotlivé vety aj viackrát po sebe, nedokázala som sa sústrediť a dej si naplno užívať.

Prvý raz som zažila niečo podobné – nuda sa pravidelne (bez výnimky) každou kapitolou striedala s napätím a očakávaním, čo sa bude diať, a toto sa opakovalo stále dokola. Netrpezlivo som čakala na to, kým protagonista znova prejde „bránou“ do iného sveta.

Čo ma ale neustále udržiavalo v strehu, bola práve tá atmosféra plná neistoty, vďaka ktorej bolo nereálne knihu odložiť. Nestáva sa mi často, že ma dej vtiahne od samého začiatku tak, že nie som schopná nasmerovať svoje myšlienky inam, no tu sa to dialo a za toto môžem autorovi skutočne len poďakovať, pretože to sú pocity na nezaplatenie, ktoré sa veľakrát ani slovami opísať nedajú. 😊

Takisto oceňujem aj autorov spôsob písania, nakoľko je to absolútne prvá vec, ktorú si pri čítaní všímam a hodnotím, a tu som nemala čo vytknúť, pretože mi jeho štýl sadol. A to je z mojej strany veľký kompliment, keďže slovenských autorov ja veľmi v obľube nemám (až na zopár svetlých výnimiek)!

Neviem, či som s výsledkom spokojná natoľko, aby som mohla s čistým svedomím prehlásiť, že pre mňa bola táto kniha nezabudnuteľnou, keďže niekoľko chýb som vytkla už vyššie. Záver mal môj dojem zrejme vylepšiť, no pán Derňár spôsobil pravý opak: pripravil si pre nás vskutku otvorený koniec, ktorý ja ako čitateľ úplne nevyhľadávam, ale verím, že je mnoho ľudí, ktorí sa doslova vyžívajú v tom, že im po dočítaní poslednej strany zostane nanajvýš hlava plná otázok. Ďakujem, neprosím. 😊

Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.

Autorka (vrátane fotografie): Radka