Básnická zbierka Ľ. Marettu predstavuje akúsi paralelu s človečinou. Ľudským bytím. Okrem toho, že je programátor, píše básne, tvorí priam za pochodu a usiluje sa dať svojej poézii istú odvahu, akúsi synergiu... nepokojné srdce a prenikavý um. Nie nadarmo sa jeho verše čítajú hladko a plynule... Básnik drieme možno v každom z nás. Nie každý to zistí a naplní náš svet svojou poéziou. Citlivý a nesmierne empatický musí byť autor, ktorého inšpiruje nielen žena, ale aj hlas srdca, videnia, cítenia a ochoty načúvať ľudskému bytiu. Je to harmónia života, ktorú prostredníctvom svojej tvorby prenáša na vnímavého čitateľa. Identifikuje sa jednoduchými prvkami, verše pekne a sladko plynú, ako čas, ktorým žijeme svoje tajné, miestami bohaté a možno až fantastické životy...