Väčšina fotografických kníh sa zameriava na pohoria. Táto je iná. Dolné Považie je s výnimkou kúska Malých Karpát rovinaté územie. Prečo teda kniha s fotografiami? Pretože sa tu našli talentovaní fotografi, ktorým je tento úrodný kus Slovenska domovom. Najlepšie to vystihol veršami básnik Alexander Petrovič, známy neskôr ako Petőfi Sándor: „Na nížine ako more rovnej je môj domov, svet môj, tam ja bývam, orlom vyslobodeným je duch môj, keď sa v rovín nekonečnosť dívam.“
Milý čitateľ, keď budeš listovať v tejto knihe, budeš ohromený emóciami, ktoré vychádzajú aj z obyčajných miest. Mliečna cesta nad kukuričným poľom v tebe zanechá rovnako silný pocit ako tatranské pleso. Ďalším živlom tejto knihy je voda, ktorej je na Považí požehnane. Nájdeš ju tu vo všetkých skupenstvách a snáď aj vo všetkých farbách. Poslednou ingredienciou dokonalej fotografickej knihy je architektúra. A tu nám pomohli starí majstri, ktorí postavili malebné pamiatky v celej tejto podmanivej krajine. Ak odteraz budeš prechádzať popri Váhu cez zlatom zaliate pole alebo cez Trnavu, či Piešťany vedz, že po vzhliadnutí tejto knihy budeš tieto miesta vnímať úplne inak. Čarovne!
