Možno ste už natrafili na príjemnú knihu Štěpánky Sekaninovej a Jany Sedláčkovej Farby v prírode. Novinkou je ich titul Farby krajiny, ktorý opäť ilustrovala Magdalena Konečná. A to je vlastne aj gro týchto kníh – ilustrácie. Ďalšia pridaná hodnota sú posledné dvojstránky s tipmi, ako miešať farby.
Ilustrácie sú realistické a farebný vzorkovník na vrchu či spodku každej stránky je zaujímavý na vnímanie a chápanie odtieňov rôznych farieb a celkové prepojenie. Veď to poznáte – pomarančová, levanduľová, olivovozelená či púpavová. To nie sú len oranžová, fialová, zelená a žltá. Nová knižka opäť pracuje na tom, aby si deti dokázali všímať rôzne odtienky farieb, možno im vedieť dať meno a možno len tak vnímať, akú škálu tónov dokážu farby obsiahnuť. A že sú tie možnosti takmer nekonečné, to si nemusíme dvakrát hovoriť.
Okrem zvierat nájdete v knihe aj rastliny, kamene či fosílie. Sú tu známe aj menej známe, dokonca aj pre dospelých neznáme rastliny a zvieratá, takže je to príjemné obohatenie aj pre dospelákov. Je to opäť atlas plný prírody. Kniha Farby krajiny tiež ukazuje, že aj keď to často na prvý pohľad nie je dosť zrejmé, lúky a lesy môžu byť a mnohé aj sú bohaté a rozmanité.
Prvá kniha išla striktne po farbách, v tejto môžete porovnávať, aké rozdielne sú farby dvanástich biotopov. Tajga, lúka či púšť, každá obsahuje iné farby a odtiene, niektoré dominujú, iné takmer nenájdete. To môže byť zaujímavá hra. Kniha umožňuje tvorivý prístup, vymýšľanie aktivít a príbehov. Pre niekoho je to výhodou, pre iného nevýhodou. Alebo sa na knihu môžete pozerať ako na atlas, v ktorom je bonusom vnímanie farieb a ich odtieňov.
Jedným z prínosov tejto knihy sú ilustrácie, ktoré umožňujú rozprávať sa s deťmi o rôznych biotopoch a začleniť si zvieratá a rastliny do tých správnych „krajín“. Druhým je prepojenie s kategorizáciou farieb, čo pomôže všetkým malým výtvarníkom namiešať si nové, presnejšie odtiene farieb.
Že je knižka skvelá pre malých maliarov, to dokazuje aj posledná dvojstránka so základnými informáciami o farebnej palete – ktoré farby sa navzájom najlepšie dopĺňajú a spolu vyniknú. To si môže čitateľ následne aj prakticky precvičiť a výrazne sa tak posunúť pri výbere farieb pre jeho vlastné obrázky.
Jediné, čo mi na knihe nesedelo, v prvej trochu menej ako v tejto druhej, boli krátke texty o farbách a krajinách. V prvej knihe boli ešte ako tak zrozumiteľné – jednoduché, príjemné, krátke, no v druhej knihe boli ťažkopádnejšie. Páči sa mi, že autorky mali snahu o poetickosť a navodenie atmosféry, no bolo to na úkor zrozumiteľnosti. Ja, dospelá, som si občas musela vety prečítať dvakrát. Možno by bolo fajn porovnať preklad Ivany Černákovej s českým originálom. Texty mohli byť buď jednoduchšie, alebo v druhej knihe mohli byť krátke informácie, kde čitateľ biotop nájde alebo ako vzniká, či prečo je taký, aký je.
Knihu venovalo vydavateľstvo Albatros.
Autorka (vrátane fotografií): Čudácka čitateľka
