Reverend Mun sa stal mediálne známy vďaka organizovaniu hromadných svadieb. Ako vôbec prišiel na túto myšlienku?
Je to jednoduché. Mier začína v srdci. Jednota manžela a manželky. Mun kladie veľký akcent na rodinu. Rodina je zárukou slobody. Týchto svadieb sa zúčastnili len ľudia, ktorí to sami chceli. Ľudia, ktorých spája tento silný ideál.
Taktiež sa hovorí, že Mun sám vyberal ľuďom ich životných partnerov.
Áno, odporúča vhodného partnera. Dokáže vidieť, čo prinesie spojenie dvoch rodových línií v nasledujúcich generáciách.
V čom Vy osobne vidíte Munovu kontroverziu? Vystihuje jadro problému, hovorí o skutočných príčinách zla. Keby som to chcel moderne vyjadriť, musel by som povedať, že je politicky nekorektný. Za jeho názory ho v Severnej Kórei poslali do vyhladzovacieho tábora, z ktorého ho paradoxne zachránila Kórejská vojna.
V roku 1984 bol označený za najväčšieho antikomunistu. Založil IFVOC (Medzinárodná federácia za víťazstvo nad komunizmom). Západ pôvodne nechápal nebezpečenstvo komunizmu, on to pochopil už v Severnej Kórei, keď bol uväznený. Preto založil aj denník Washington Times. Mun sám analyzuje marxizmus, ukazuje, kde sú jeho slabiny. Nie len o ňom hovorí a kritizuje ho, ale dáva aj jasný protinávrh.
Ako sa dostal Mun zo Severnej Kórey? Vraveli ste, že ho zachránila vojna...
Vo vyhladzovacom tábore, kde bol väznený, boli väčšinou politickí a náboženskí väzni. Keď dozorcovia v tábore videli, že sa blížia vojská OSN, tak začali väzňov strieľať. Keď mal prísť v noci on na rad, začalo bombardovanie tábora vojskami OSN. A Munovi sa podarilo ujsť do Južnej Kórey.
No z tej nakoniec odišiel do Ameriky...
V Kórei je veľmi uzavretá spoločnosť, až v posledných 20tich rokoch sa otvára svetu. Je to nová generácia, ktorá vyrastala až po kórejskej vojne. Jeho aktivity začali presahovať hranice tejto krajiny, preto odišiel do Ameriky.
Podarilo sa mu počas života ešte navštíviť svoju rodnú krajinu?Samozrejme. V roku 1991 sa stretol s Kim Irsenom, jeho úhlavným nepriateľom. Práve Kim Irsenovi agenti sa pokúsili na Muna spáchať atentát. FBI to však našťastie včas odhalila. A napriek tomu sa s Kim Irsenom stretol. A ako to odôvodnil? Povedal len: „Ja nemôžem na nenávisť reagovať nenávisťou.“ Mun sa stretol dokonca aj s Gorbačovom či Nixonom.
Reverend Mun sa prikláňa ku kresťanstvu, no predstavitelia kresťanstva ho veľmi „nemusia“...
Židia tiež „nemuseli“ Ježiša. (Úsmev). Mun premýšľa niekoľko generácií dopredu. Do Ameriky šiel aj preto, aby tam oživil kresťanské hodnoty. Veď Amerika v 70. rokoch bola úplne rozložená.
Pre náš stredoeurópsky región je Munovo učenie pomerne neznáme. Myslíte, že nám napriek tak veľkej rozdielnosti kultúr má čo povedať?
Princípy ľudstva a univerza sú všade rovnaké, to nie je iba kultúrna záležitosť. Aj Ježiš prišiel, aby riešil fundamentálne otázky života. Sú to základné princípy. Nie je to v kultúre. Ľudstvo je ľudstvo. On sa zaoberal univerzálnymi vecami.
Má ešte aj dnes Mun svojich priaznivcov?
Ľudia ho až teraz začali brať vážne. Na začiatku sa mu smiali, no jeho vízie sa začínali napĺňať. V roku 1985 usporiadal v Ženeve konferenciou s názvom Pád sovietskeho impéria. Už v päťdesiatych rokoch povedal prezidentovi Eisenhowerovi, že keď padne komunizmus, najväčším problémom budú arabské krajiny.
Vysvetlil Mun niekedy, ako na to prišiel? Všetko je to založené na pocite krivdy – komunizmus tiež. Kresťanstvo učí iný postoj, lásku k blížnemu. Mun študoval dejiny, snažil sa pochopiť kauzality, vládu komunizmu ohraničil na 70 rokov. Preto si myslím, že má dnes čo povedať. Jeho postava je mediálne skreslená a to skutočné posolstvo sa stráca. Také analýzy ako robil on (marxizmus), som ešte nikdy nevidel. A komunisti to vedeli, preto sa ho pokúšali odstrániť. Skutočná pravda a myšlienka je zatienená.
Čo môžu čitatelia od knihy Hľadanie strateného mieru čakať?
Inšpiráciu do života i k riešeniu osobných problémov. Mun ukazuje a inšpiruje, ako zmeniť svoje postoje. Mňa osobne k vydaniu knihy inšpirovalo to, čo táto kniha skutočne vyjadruje: Objavte skutočného Reverenda Muna. Je to ozaj úprimne napísané. My nakladatelia chceme dať ľuďom možnosť nech si sami vyberú. Chceme ľuďom ukázať pozadie. A čo je úžasné, predslov ku knihe napísala Eva Kantůrková.
-sas-
