Vinyl je mŕtvy, mohlo sa zdať mnohým, ktorí ešte nezabudli, že vôbec existoval. No popularita zväčša asi čiernych a veľkých platní v posledných rokoch rastie a v ponuke je aj mnoho malých či farebných. Rôzne hudobné komunity začali gramofónom pozvoľna vdychovať nový život. Vinyly sa objavili na koncertoch niektorých kapiel (v rámci vybraných hudobných štýlov), v rozličných distrách a vo väčšej miere postupne aj v klasických predajniach s hudobnými nosičmi. K slovu sa dostali aj nové gramofóny, často kombinované aj s inými možnosťami prehrávania hudby.
Patrím ešte medzi tých, ktorí v knižnici na základnej škole mohli počúvať platne a paradoxne som si v jednej verejnej knižnici ešte počas strednej školy zo zvedavosti vypočula platňu Ozzyho Osbourna (Down To Earth - 2001). To bolo zhruba v roku 2002, kedy boli gramofóny dávno na ústupe. A aj keď som vtedy nad tým nerozmýšľala, spätne to pokojne mohlo byť moje posledné stretnutie s platňami. Na tieto staré dosky, mne známe len z knižníc, som potom už nenatrafila, lebo som nepoznala nikoho, kto by mal doma gramofón alebo aspoň staré platne. Vinyly sa však do môjho života aj tak nepozorovane vrátili. Mne blízka osoba začala nakupovať najnovšie platne svojich obľúbených, zväčša undergroundových hudobných skupín, v bazári si kúpila starý gramofón a horko-ťažko zohnala dobrú ihlu. Nezúčastnene som to všetko pozorovala, kým som nestála pred rozhodnutím kúpiť si od jednej svojej obľúbenej kapely CD alebo vinyl. Tá platňa bola podstatne väčšia, rozdiel v cene nie veľmi priepastný a pocit z bookletu vinylu lepší ako z CD. Vinyl tak poputoval do mojich rúk a akosi obradne aj na tanier gramofónu.Teraz si už sama pripájam reproduktory, prekladám ihlu nad platňu, v prípade potreby určím rýchlosť prehrávania, pustím platňu,... a je to tam. Pocit, že teraz musím zastať a hudbu si vychutnať. Nečakám, že ma hudba strhne tak, že prestanem vnímať všetko okolo. Práve naopak, nájdem si čas, aby ma pri počúvaní nerušilo takmer nič. Tak som sa vďaka vinylom stala pozornejšou poslucháčkou, pretože v tomto ma vymoženosti MP3 prehrávačov a podobných zariadení a možností istým spôsobom v posledných rokoch pokazili. A hudobní fajnšmekri samozrejme vyzdvihujú kvalitu analógových nahrávok zaznamenaných na platniach, ako aj samotný proces počúvania a starostlivosti o platne. Limitované edície vinylov sú ďalším vítaným aspektom.
Budú musieť byť knihy kultovým nosičom ako vinyly?Nie náhodou sa mi tento „obrad“ okolo počúvania vinylov spojil so zvláštnym zážitkom, keď som s očakávaním otvárala básnickú zbierku možno. od Terezy Sopko. Otváranie tohto literárneho diela vo vás vyvolá podobný zážitok. Dielko je totiž omotané šnúrkou, takže chvíľu potrvá, kým vás do svojho sveta pustí fyzicky a nie to ešte psychicky. Pri tom fyzickom otváraní si stihnete uvedomiť, že otvoriť akúkoľvek knihu je magický okamih, kedy vstupujete do iného sveta, do sveta iného človeka a že teraz musíte kúsok zastať a pristúpiť k tomu s úctou a naplno sa do toho literárneho počinu ponoriť. A aj tento zážitok ma priviedol k tomu, že mnohé knihy otváram pomalšie. Viac skúmam obálku, sústredím sa na vonkajšiu formu knihy a až potom sa pozvoľna ponáram do písmen v knihe.
Keď som vo vinyloch začala objavovať malé kartičky, ktoré ponúkajú kód, aby si poslucháči mohli hudbu stiahnuť z internetu, napáliť na CD, vložiť do MP3 prehrávača či mobilu, vtedy mi to napadlo. Budú musieť túto tortúru podstúpiť aj knihy?
Mnohí sa domnievajú, že e-knihy postupne vytlačia do úzadia papierové knihy. No pokiaľ by sa to naozaj stalo vo výraznej miere, nevznikol by tým priestor, v ktorom si ľudia absenciu papierových kníh uvedomia (predovšetkým v prípade niektorých žánrov) a pozvoľna ich začnú ťahať na výslnie tak ako to teraz naznačuje nárast predaja vinylov? A pritom nejde len o zberateľstvo. Veď poslucháč dostane aj tie možnosti, ktoré majú poslucháči, ktorí si album zakúpia na CD či stiahnu za poplatok z internetu. Čitateľom predsa bude chýbať kúzlo papierových kníh tak ako mnohým poslucháčom chýbajú booklety s textami piesní, kvalita analógových nahrávok či atmosféra počúvania vinylu. No čitatelia zároveň budú chcieť mať možnosť otvoriť knihu aj v elektronickej podobe, keďže tú fyzickú nechcú so sebou všade nosiť. V papierových knihách by preto v budúcnosti nemali chýbať, podobne ako teraz pri vinyloch, kódy na stiahnutie e-knihy či dokonca aj audioknihy. A ak by to o niekoľko rokov malo dospieť do tejto fázy, nebolo by dobré, keby sme to tak začali robiť už teraz?
Autorka (vrátane fotografií): Jana Golianová
