Koncept šťastia sa nám môže zdať ľahký alebo zložitý, záleží od nášho osobnostného nastavenia či východiskovej situácie. Často sa medzi najšťastnejšími národmi spomínajú nielen obyvatelia vyspelých krajín ako Fínsko, Dánsko či Švajčiarsko, ale aj krajiny na prvý pohľad akoby z opačného pólu, napríklad Bhután; a vyššie ako Slovensko je podľa World Happiness Report od OSN napríklad Rumunsko, Uruguaj či Kosovo. To nám asi celkom dobre potvrdzuje, že finančné a materiálne zabezpečenie nemusí byť predpokladom pre šťastný život. Lenže čo teda?
Kniha Atlas šťastia sa pozerá práve na toto spektrum možností. Predstavuje 33 spôsobov, ako byť šťastnými. Novinárka Helen Russell vám v tejto knihe priblíži 30 krajín – ich národné charakteristiky a kultúrne prvky, ktoré prispievajú k spokojnosti ich obyvateľov. Niektoré sú bežné: trávenie voľného času v prírode, s rodinou či priateľmi a vyvážený pomer práce a voľného času. Iné môžu byť prekvapujúce: pitie alkoholu v spodnej bielizni, absolútne ničnerobenie, oddych osamote, deň spomienok či úcta ku všetkému opotrebovanému. A možno si niektoré koncepty dokonca protirečia. Ale to snáď neprekáža, veď každej ľudskej duši pomáha niečo iné. Treba to hlavne objaviť a rozvíjať.
Rozhodne ma zaujalo, že na Islande dostávajú tzv. solárfrí, čiže slnečné voľno, aby si vychutnali krásne dni, nakoľko takých majú na Islande málo. Že na Kostarike už v roku 1948 rozpustili armádu a v nórskej verejnoprávnej televízii NRK v roku 2009 s úspechom vysielali taký skvost ako sedemhodinová panoráma hôr a fjordov zaznamenaná z idúceho vlaku, čo naštartovalo fenomén tzv. pomalej televízie. Je pozoruhodné, že jeden národ prijíma pominuteľnosť a nedokonalosti, no iný musí mať ešte aj voľný čas naplánovaný a ďalší sa hlasito zabáva rozprávaním a spievaním. Čitatelia si tu určite nájdu niekoľko konceptov, ktoré im budú blízke a oslovia ich. Každému je venovaných 8 až 10 stránok, čím určite vojdete do ich tajov hlbšie než s knihou Lexikón šťastia (tam ich pre zmenu spomínajú až 50, no každému je venovaná len dvojstránka, pri knihe nájdete ukážky).
A ako si aj napriek nevýhodnejšej východiskovej situácii či osobnostnému nastaveniu nájsť cestu ku šťastiu respektíve životnej spokojnosti? Určite si nemusíte maľovať vzdušné zámky, každého postretnú aj nepriaznivé okolnosti, ľahšie či ťažšie výzvy, niektoré obdobia môžu byť aj ukrutné. Väčšinou si však do každodennosti mnohí z nás dokážu dostať chvíle spokojnosti, pokoja a radosti. Kniha Atlas šťastia je toho dôkazom a môže byť príjemným sprievodcom novými možnosťami a prístupmi. Niektoré asi v našej kultúre nie sú zvyčajné, ale možno práve vám by konvenovali a stálo by za to inšpirovať sa nimi. Teda, ak stále hľadáte, ako si život spríjemniť. Lebo to je jednoznačne dobrý krok k radostnejšiemu životu.
A čo by sa knižke dalo vytknúť? Na začiatku som sa nevedela úplne začítať, no na konci som s knihou bola spokojná, našťastie. Azda jediné, čo mi možno prekážalo na začiatku, lebo aj na konci ma to ešte vedelo trochu dopáliť, rozumejte vyrušiť, boli autorkine vsuvky o tom, že by sa do danej krajiny chcela presťahovať, byť niekoho rodinou a podobne. Ešte aj v poslednej časti nájdete vyjadrenie: „Ja tých Walesanov úplne žeriem.“
Majte šťastné alebo aspoň spokojné dni. A začítajte sa do knihy.
Knihu na recenziu venovalo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka: Čudácka čitateľka
