Ako si môžeme byť istí, že práve my máme pravdu? Že sme k pravde bližšie, že my nie sme tí, ktorí naleteli neúplným dátam, neovereným správam, fotomontážam a podobne?
Odpoveď je na prvý pohľad veľmi jednoduchá – vychádzajte vždy z dostupných a relevantných faktov, ktoré máte od dôveryhodných serióznych zdrojov (napríklad informácie priamo sprostredkované médiami od oficiálnych inštitúcií, z odborných výskumov) alebo od zdrojov, ktoré sú pre vás dlhodobo dôveryhodné, napríklad konkrétne médium a konkrétni novinári (teda ľudia so vzdelaním v odbore, dlhodobou praxou, vážiaci si Etický kódex novinára) a môžete im dôverovať, že vám sprostredkujú informácie síce priamo od ľudí, ktorých vy nepoznáte a pravdepodobne ani oni, ale preverili si informácie na mieste, konfrontovali to s ďalšími svedkami, potvrdili si informácie na dostupných úradoch, v organizáciách atď., aby si mohli byť istí, že primárny zdroj ich nezavádzal a že nezverejnia nejaké lži.
Niekedy musí byť človek prezieravý a overiť si, či médium nejaké dáta nezamlčalo alebo neprekrútilo. Toto majte špeciálne na mysli na rôznych internetových stránkach, kde nie je zrejmé, kto články píše, kto tvorí redakciu a podobne. Že o niečom vyšla kniha, tiež nemusí byť zárukou kvalitných informácií: overte si autora, všímajte si, aké zdroje používa a či nie je emotívny. Ak sa viac ako 90 % vedcov na niečom zhodne a vy čítate štúdiu z opačného spektra, vedzte, že odborníci s nimi polemizovať vedia, ale my, laici, by sme sa radšej mali spoľahnúť na vedecký konsenzus a opačné stanoviská čítať s veľmi otvorenou mysľou. Zvýšiť pozornosť treba, ak autor necháva prehovoriť jazyk emócií: oberá sa tým o odbornosť, vecnosť a nadhľad, na to nezabúdajte. Pravdepodobne nehľadá pravdu, len udupáva cestu svojej myšlienke. A ešte väčšmi si to pripomínajte na sociálnych sieťach, kde často vo veľkom kolujú oči otvárajúce informácie, ktoré sú však v skutočnosti len vytrhnuté z kontextu alebo úplne vymyslené.
V dnešnej dobe máme veľa informácií zo sociálnych sietí. Je to základný a veľmi vypuklý problém. Prečítame si titulok, text k obrázku a zdá sa, že máme informáciu. Nahliadneme do komentárov a vieme, čo si myslia „ostatní“. No, ostatní. Vieme, čo si myslia tí pre nás úplne cudzí a neznámi komentujúci pod príspevkom (v lepšom prípade, ak sme nenarazili na komentáre falošných účtov), a to sme si ešte poriadne ani nepozreli, kto príspevok publikoval a čo sa v článku reálne píše (v prípade niektorých stránok by ste sa divili, čo tam nájdete). Alebo vidíme pútavú grafiku, ktorá potvrdzuje nejaký náš názor, ale nezastavíme sa, aby sme si dáta overili, skontrolovali zdroj, len prezdieľame a skrolujeme ďalej. To je určite chyba. Takýmto spôsobom sa v nás totiž usídľujú klamlivé informácie, ktoré budeme považovať za pravdivé, no nemusia byť.
Šanca, že hoax sa stane realitou, je veľmi mizivá, a tipnúť si správne, že tento jeden z 1 000 hoaxov bude nakoniec pravda, to je štatisticky také zanedbateľné, že škoda úvah. Spoliehať sa na to, že práve my vidíme za oponu, niečo sme prekukli alebo máme nos na to, čo je pravda, je možno lákavé, ale nie je to správna cesta k poznaniu. Keď príde nový nepriestrelný fakt, aj tak sa to skôr či neskôr prevalí, netreba nad tým nijako špeciálne dumať a čítať sprisahanecké teórie.
Často ako úplne ľahká kontrolka stačí, že človek s opačným názorom je vulgárny. Možno má v niečom pravdu, ale akonáhle niekto nadáva a uráža iných, netreba ani diskutovať, s takým človekom sa k pravde ani k nejakej zhode s najväčšou pravdepodobnosťou aj tak nedopátrate a iba zabijete čas.
Všetko, čo ste chceli vedieť, aby vás na internete niekto ľahko nenachytal
Kniha (Ne)bezpečný internet je veľmi užitočný základ pre každého. Je orientovaná na známe i menej známe finty, ako ľudí o niečom nielen presvedčiť, ale aj obrať o peniaze, získať ich citlivé údaje a podobne. V počítači či mobile možno máte nainštalovaný software proti podvodným programom, trójskym koňom a podobne, ale to je len časť nástrah, na ktoré by ste si mali dať pozor a o ktoré sa počítač dokáže postarať sám. Na mnohé iné treba využiť naše schopnosti a skúsenosti a jediné, čo nás zachráni, je naša vlastná obozretnosť, ale k tomu často potrebujeme informácie, čo si všímať.
Jedna z najnovších: Alternatívne fakty
Asa Wikforss sa pýta jednu z najdôležitejších a základných otázok, ktorej sa nevyhneme, či je pravda objektívna. Zaoberá sa tým, aké psychologické mechanizmy nám bránia prijať fakty a ako máme predchádzať rezistencii voči poznaniu. Opisuje aj to, ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam. Ak vás zaujíma, akú úlohu majú médiá a ako môžu pomôcť školy ďalším generáciám pri hľadaní pravdy, kniha Alternatívne fakty vám dodá odpovede.
Už klasika, s minimom politiky: Moc faktov
Viete, akým tempom rastie počet obyvateľov, koľko percent populácie žije v extrémnej chudobe alebo ako sa mení vzdelanostná úroveň? Už na základné otázky o našej planéte odpovedá väčšina ľudí nesprávne. A to nie sú výsledky len u bežnej populácie. Podľa autora knihy Moc faktov, Hansa Roslinga, sa mnohí v odhadoch mýlia až do takej miery, že odpovede učiteľov, novinárov, investičných bankárov a hoci aj laureátov Nobelovej ceny by dosiahli horšie výsledky ako úplne náhodné odpovede šimpanzov. Otestujte sa v úryvku knihy na blogu KNIHCENTRUM.sk.
Orientácia v medicíne
O očkovaní sa na internete dozviete všetko, konzumácia tých najzdravších potravín vás zázračne vylieči z medicínsky veľmi ťažko liečiteľnej, ba možno neliečiteľnej diagnózy a každý deň pribúda množstvo zaručených receptov, ako sa dožiť sto rokov, ako rýchlo zbohatnúť, atď. Ako však zistiť, čo je o očkovaní pravda a kde začínajú dezinformácie? Ako si udržať mieru zdravého rozumu pri výbere liečby, keď vám liečba od vášho lekára nezaberá, ako by ste si priali? Kniha Lovci šarlatánov vám pomôže vyznať sa v spleti toho, kde ešte môžete očakávať efekt a kde s vami internetoví radcovia už len manipulujú a nemali by ste sa na ich reči spoľahnúť. Autorský tím tejto knihy tvorí dvanásť lekárov a iných odborníkov z oblasti imunológie, epidemiológie, nutričnej terapie, farmácie či psychológie, ktorí pôsobia nielen na Slovensku.
TIP: Druhá kniha, Pandémia hoaxov, sa špeciálne venuje pandémii, liečbe či očkovaniu proti COVID-19.
Ako každého z nás myseľ zrádza
Kniha Daniela Kahnemana Myslenie rýchle a pomalé je vynikajúca, mám ju rozpočúvanú už dlhší čas. Je trošku náročnejšia (hlavne na počúvanie, na čítanie je podľa mňa vhodnejšia viac a v tej forme ju odporúčam). Skvelo vysvetľuje rozdiely medzi Systémom 1 (rýchly, intuitívny a emocionálny) a Systémom 2 (pomalší, cieľavedomejší a logickejší), prostredníctvom ktorých každý deň vyhodnocujeme množstvo javov okolo nás. Oba tieto systémy má každý z nás. Dalo by sa povedať, že ich akosi automaticky používame, no asi by bolo lepšie, aby sme sa vedeli zastaviť a prehodiť vyhodnocovanie na druhý systém pomocou manuálnej výhybky – nás samých. Vplyv intuitívnych dojmov na naše myšlienky a rozhodnutia je niekedy žiadúci, inokedy nám spôsobuje veľké problémy. Je dôležité vedieť, kedy potrebujeme prepnúť na Systém 2, aby sme sa vyhli chybám a skresleniam rýchleho myslenia, a dokázať to spraviť včas. Táto kniha na prvý pohľad nie je o faktoch ako takých, ale keď ju budete čítať, pochopíte, v čom má dosah na vyhodnocovanie pravdy a objektívnejšieho poznania.
TIP: Novinkou je druhá kniha Daniela Kahnemana: Šum.
TIPY NA ĎALŠIE KNIHY: Umenie digitálneho života, Čísla nelžou, Prečo ľudia veria nezmyslom, Sila rozumu v bláznivej dobe, Medzi dobrom a zlom, Falšovaná pravda, Bližšie k sebe, Ako spočítať svet...
PS: Časová korelácia nerovná sa kauzalite.
Autorka článku: Jana Golianová
