„Hlavnou myšlienkou tejto knihy je, že slnečná sústava je v skutočnosti systém v pravom zmysle slova. Aj keď sa na našej kamennej guli v tme môžeme cítiť osamelí, je to len ilúzia. Nijaká planéta nie je ostrov. Systém sa vyvíja ako celok.“
Encyklopédia Planéty si právom zasluhuje niekoľko prívlastkov. Hneď pri prvom kontakte zaregistrujete, že je ťažká, veľká a naozaj krásna. Po prečítaní o nej budete s najväčšou pravdepodobnosťou premýšľať ako o informáciami nabitej publikácii plnej úchvatných fotografií a pútavých vesmírnych príbehov. Ja osobne tejto krásavici dávam ešte jedno vyznamenanie – pre mňa je to kniha roka 2020. Bez váhania.
Publikácia vznikla ako sprievodca veľkolepého dokumentu spoločnosti BBC, no dokonale funguje aj ako samostatný jedinec. Kombinácia úchvatných fotografií doplnených textom, ktorý napriek hĺbke informácií ostáva ľahko stráviteľný, je naozaj pozoruhodná. Neviem, kto z autorskej dvojice Cohen – Brix je obdarený talentom podať vedecké poznatky príťažlivo nonšalantnou formou, ale skláňam sa pred týmto darom od Boha.
V knihe sa dozviete napríklad:
- prečo už Pluto nie je planétou,
- ktorá z planét bude s najväčšou pravdepodobnosťou a pri veľkej dávke šťastia naším novým domovom,
- ktorá planéta slnečnej sústavy má ako jediná menšiu hustotu ako voda a ak by sa našla dostatočne veľká vaňa s vodou, planéta by v nej plávala,
- ktorej planéte vďačíme za to, že život na Zemi vôbec existuje, a ktorá z planét nám zabezpečila vodu,
- na ktorej inej planéte mohol byť niekedy život a prečo tam už nie je,
- za koľko rokov Slnko vyhasne a čo sa stane so Zemou.
Ukážka týchto otázok je len kvapkou v mori v porovnaní s tým, aká smršť informácií na vás čaká. Každej z veľkých planét autori venujú dostatočný priestor a vysvetlia nielen jej pravdepodobný spôsob vzniku, no prostredníctvom fotografií a topografických snímok sa planét môžeme doslova dotknúť. Priestor dostane aj množstvo vesmírnych misií a myslelo sa aj na čitateľov, ktorí sa zaujímajú o konštrukciu vesmírnych lodí či marťanských roverov. Na odbornosť prekladu dohliadala slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová, takže aj v tomto smere je čitateľ „v dobrých rukách“.
Vždy, keď dočítam kvalitnú literatúru faktu, zaplaví ma príjemný pocit, že som opäť raz zvládla vyliezť na horu nových poznatkov. Po dočítaní posledných slov knihy Planéty ma ale pochytila akási zvláštna clivota. Smútok z toho, že som na konci. Počas dvoch uplynulých týždňov som sa každý večer tešila na chvíľku strávenú na inej planéte. Prostredníctvom 280-tich strán som obkrúžila slnečnú sústavu a prežila som fantastické dobrodružstvá, o akých sa mi ani len nesnívalo! Táto kniha ostáva na mojom nočnom stolíku napriek tomu, že ju mám prečítanú. Listovať v nej si budem ešte veľa ďalších večerov.
Odporúčam ju ako univerzálnu knihu do rodinnej knižnice, ktorou si môžu listovať aj tí najmenší a určite zaujme aj sviatočných čitateľov. No a pre milovníkov vedy a prírodných vied je táto publikácia zrejme nutnosť. Ak máte v rodine niekoho podobného, vianočný darček na tento rok máte vyriešený.
„Je toho veľa, čo nevieme. Istotu by hľadal len hlupák. Nech je pre nás ponaučením, že sa môžeme tešiť z toho, že niečo nevieme, no zároveň sa máme snažiť rozšíriť oblasť poznania. To je kľúč k vede a k šťastiu a jediná rozumná odpoveď na existenciálnu výzvu bytia – pretože je to pravda.“
Knihu venovalo Vydavateľstvo Tatran.
Autorka (vrátane fotografií):
