Čo by ste boli ochotní obetovať pre splnenie svojho najväčšieho sna?
Čas? Peniaze? Alebo trocha toho pohodlia? A čo tak vymeniť vlastný život za možnosť jeden rok žiť naplno váš sen, nech by bol akokoľvek bláznivý? Predpokladám, že drvivá väčšina z vás sa nad touto myšlienkou len pousmeje, a neberie ju vážne. Kniha Sochař vás prevedie životom, aký by ste mohli mať, ak by ste zariskovali a túto šialenú ponuku prijali.
Hrdinom grafického románu Sochař je slávou posadnutý mladý umelec David, ktorý neváha zapredať svoj život za možnosť stať sa uznávaným sochárom. David uzatvára dohodu so smrťou a na dvesto dní získava nadprirodzenú schopnosť vymodelovať čokoľvek z čohokoľvek. Dvesto dní slávy výmenou za svoj život. Samozrejme, v priebehu ubiehajúcich dní David spoznáva pravé hodnoty života. V okamihu, keď sa zoznámi s mladou herečkou Megg, sa mu už akosi nechce umierať. Dejová línia príbehu nie je ničím prekvapujúca, no záver knihy je naozaj dojemný. Na pochopenie hlbšieho odkazu knihy je však potrebné poznať autorovo zákulisie. Za príbehom sa totiž skrýva viac, ako na prvý pohľad zdanlivé Faustovské klišé.
„Já se umřít nebojím.“
„Dej tomu čas.“
Scott McCloud je známy karikaturista. Za posledných dvadsať rokov sa zaujímal viac o teoretický prínos komiksu ako komunikačného média, než by ho sám aktívne tvoril. Vydal publikácie o teórii komiksu a o tvorbe komiksových postáv, no hlavne sa zaoberal otázkou, ako vniesť do tohto typu literatúry život. Po pár rokoch teoretizovania si povedal, že je čas na trošku praxe a pustil sa do tvorby Sochára.
Inšpiráciu autor čerpal z vlastného života a dvojica David a Megg odzrkadľuje jeho krásny vzťah s manželkou. Manželka je taktiež umelkyňa, ktorá celý život trpí depresiami a ako sama hovorí, postava Megg je jej vernou kópiou. Hlavný hrdina David je najskôr do Megg beznádejne zamilovaný a Scott McCloud priznáva, že aj on strávil dlhých sedem rokov tajným zbožňovaním svojej nastávajúcej, kým si ho tá konečne po rokoch všimla. Keď sa autora novinári spýtali, aké to bolo, písať grafický román inšpirovaný jeho vlastným manželstvom, Scott odpovedal: „Pri jeho tvorbe som sa do svojej manželky zamiloval po druhýkrát.“
Grafický román Sochař je naozaj krásne spracovaná kniha. Autor pomocou striedmej palety odtieňov modrosivej odzrkadlil bohaté výrazové prostriedky ľudskej tváre. Pocity ako zúfalstvo, radosť či hnev sa prostredníctvom kresby stávajú hmatateľnejšie a uveriteľnejšie. Veď nie nadarmo sa hovorí: „lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť“. McCloudovým zámerom bolo vdýchnuť komiksu život a pomocou grafiky čitateľa ponoriť do mysle hlavného hrdinu, a to sa autorovi rozhodne podarilo.
Nikdy som si nevedela predstaviť, aké to je, keď umelec stratí svoju múzu. Neviem sa vžiť do kože emočne labilných hudobných géniov a teatrálne excesy populárnych hercov mi prídu pritiahnuté za vlasy. Nežijem vo svete umeleckých múz, inšpiráciu nehľadám v abstraktných veciach. No rada sa dozvedám o tom, čo mi je neznáme. Kniha Sochař mi dovolila nahliadnuť do neznámeho sveta umelcov veľmi originálnou formou – priamo cez umenie grafického románu. Knihu odporúčam tým, ktorí sa neboja experimentovať s komiksom a dokážu čítať medzi riadkami. Pokiaľ nebudete Sochára brať ako rýchle plážové čítanie a nahliadnete pod obohratý Faustovský príbeh, získate nielen pastvu pre oči, ale aj plnohodnotný čitateľský zážitok.
Autorka (vrátane fotografií):
