Už samotná anotácia nám prezrádza, že ide o príbeh veľmi nežný a zraniteľný. Taký skutočne aj je. Teda až na to, že so mnou nehol ani o milimeter a nedostal sa mi pod kožu až tak, ako som dúfala. Ale možno mám len srdce z kameňa a vy ho budete vnímať celkom inak.
Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Adelaide má všetko, po čom bežný mladý človek túži, opak je pravdou. Hoci vymetá jeden bar za druhým, so vzťahmi to u nej nikdy nevyzeralo ružovo (až na ružové okuliare, ktoré jej takpovediac prirastú k tvári, len čo spozná Roryho, ale o tom potom).
Čo sa týka práce, v tejto oblasti taktiež potrebuje zmenu ako soľ a jej duševné zdravie je podlomené natoľko, že som ani neverila, že bude schopná dať sa ešte vôbec niekedy dohromady. Okúsila totiž úplné dno a vyštverať sa znovu naspäť hore, je pre ňu v tomto životnom období absolútne nereálnou víziou.
-001.jpeg)
A práve takto som ju od začiatku vnímala ja – ako takú kôpku nešťastia, roztrieštenú na tisíc drobných kúskov, ktorú nedokáže zlepiť nič, hádam len ten vysnívaný princ z disneyovky, ktorého aj reálne stretne. Nezlepil. Rory ma nesmierne štval. Adelaide o nič menej, obaja však z úplne iných dôvodov. On preto, lebo si ju absolútne nezaslúžil a ona – pretože to nebola schopná kvôli zaľúbenosti vidieť.
Najprv som mala pocit, že s hlavnou hrdinkou nemám absolútne nič spoločné, ale možno by sa predsa len niečo našlo. Mne osobne je blízka jedna jej vlastnosť, ktorá je človeku jednoznačne viac na škodu ako na osoh, a tou je práve neschopnosť vidieť realitu triezvym pohľadom, bez tých spomínaných ružových okuliarov. Je to taký ten stav, kedy zaľúbený človek verí, ba je až presvedčený o tom, že ten druhý to niekde hlboko vo svojom srdci cíti rovnako, aj keď to možno nevie dať najavo.
Adelaide som nedokázala pustiť z rúk, a to aj napriek tomu, že sa tu toho až tak veľa nedialo a neudialo. Myslím, že pointa bola mierená inam, a to práve na to hľadanie samého seba, skúmanie smútku a duševného zdravia.
Tak veľmi som jej držala palce a verila v čo možno najlepší koniec. Pre ňu, ale aj pre Roryho, hoci ten by si zaslúžil akurát tak poriadne nakopať.
Verím, že sa mnohým z vás bude Adelaide a jej neveselý príbeh páčiť. Aj mne sa páčil, ibaže mi v ňom chýbalo niečo, vďaka čomu naň nebudem vedieť zabudnúť. A to sa však s najväčšou pravdepodobnosťou stane, čo je teda veľká škoda. Škoda pre autorku, samozrejme.
Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka (vrátane fotografie): Radka
