Keď pouličný kocúr konečne spozoroval oči, ktorých žiara pohltila hustú tmu, bolo už neskoro. Príšera v plechovom tele sa rútila cestou nedbajúc na možné známky života pred sebou. Jeho malé telíčko pocítilo silný náraz, následkom ktorého mu do tela vystrelila ostrá, priam neznesiteľná bolesť. Ocitol sa v priekope, kde mu myseľ neustále zahaľovala pálčivá bolesť, ktorú sa však snažil premôcť svojou vôľou bojovať až do poslednej chvíle. Preto sa zo všetkých svojich síl postavil na tri labky, zatiaľ čo tú štvrtú, dokrivenú, ochabnutú a nepekne zranenú, ťahal za sebou. Vedel len o jednom tvorovi, ktorý by mu dokázal pomôcť z tejto nezávideniahodnej situácie. Keď už bol na mieste, zamňaukal mu priamo pod oknami bytovky najhlasnejšie ako vedel a vtedy sa dvojnohý tvor s menom Satoru vyklonil, pretože ihneď spoznal, komu patrí ten žalostný krik o pomoc. Ich životné príbehy sa v tú noc prepoja. Pomyselný list knihy osudu sa prevráti, aby sa mohla napísať nová etapa ich spoločných životov.
Nanešťastie, život má slabosť pre drámy a smutné konce, preto sa po piatich rokoch spolunažívania Satoru musí s kedysi túlavým kocúrom, ktorému dal meno Nana, rozlúčiť. Spoločne nasadnú do striebornej dodávky, aby mohli nájsť Nanovi nový dobrý domov. No cesta naprieč Japonskom sa prekvapivo ukáže ako cesta za poznaním, že šťastné konce nesú v sebe mnoho tvárí. Akú tvár nesie príbeh Satoru a Nanu však musíte zistiť už vy sami...
„Tak poďme! Toto je náš posledný výlet!
Na našej poslednej ceste nás čaká veľa pekných vecí. Sľúbme si, že si ich pozrieme tak veľa, ako sa len bude dať.
Môj chvost v tvare sedmičky zachytí všetky tie nádherné veci okolo nás ako háčik a povlečie ich s nami.“
(Zápisky cestujúcej mačky, Hiro Arikawa; Preklad: František Paulovič)
Kniha Zápisky cestujúcej mačky od japonskej autorky Hiro Arikawa by nemala chýbať v poličke milovníkov mačiek či zvierat všeobecne, no najmä tých, ktorí obľubujú jednoduché príbehy ukrývajúce vo svojej podstate veľkoleposť tkvejúcu v maličkostiach.
Dielo je napísané nekomplikovaným jazykom, bez zložitých prirovnaní či metafor. Necharakterizuje ho napätie berúce vám dych ani prekvapenie spôsobujúce zvýšenie krvného tlaku. Ide o priamočiare rozprávanie bez zbytočných šokujúcich odbočiek alebo slepých pomyselných uličiek. Drží sa stanovenej roviny, ktorá v sebe nesie príjemné a oddychové tempo. Ale nemožno poprieť skutočnosť, že v čitateľovi sa prebúdza nepríjemná predtucha, ktorú však autorka naznačila hneď na prvých stránkach knihy. Sme si vedomí toho, že nás čaká smutné rozuzlenie, no prekvapivo pokojná atmosféra celého diela nás pohltí a vychutnávame si každú pretočenú stránku.
Ide síce o dojemnú knihu, ale do popredia sa väčšmi dostáva veselosť, ľudskosť a úcta k životu, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú spomínané maličkosti tvoriace naše bytie dokonalo krásnym. Kocúr Nana je veľmi vnímavý a vďaka nemu som pochopila výnimočnosť spočívajúcu vo farbe jarabiny, v odtieňoch lúčnych kvetov, majestátnosti hôr, burácaní mora. Výnimočnosť meniacu sa v spomienky, ktoré s nami ostanú navždy a v nich aj človek, ktorý ich s nami zdieľal.
„Ach jaj – to sú celí ľudia. Ani keď konečne dospejú, ich schopnosť chápať veci okolo seba sa nijako nezlepší. Som z toho znechutený.“
(Zápisky cestujúcej mačky, Hiro Arikawa; Preklad: František Paulovič)
Hiro Arikawa je výnimočná autorka. Citlivým spôsobom opisuje túžby človeka po vlastnom šťastí aj keď myšlienky a zámery k jeho dosiahnutiu nevedú práve správnym smerom. Satoru predstavuje človeka, ktorým by sa túžil stať možno nejeden z nás; láskavým, vďačným v každom ohľade aj napriek tomu, že nám osud uštedrí množstvo rán; dokázať nájsť pokoj v chaose života a milovať všetko a všetkých bez rozdielov. Nanešťastie, starí dobrí priatelia tohto sympatického knižného hrdinu, ktorých spoznávame v jednotlivých vyčlenených kapitolách, sú akoby stelesneným obrazom väčšiny z nás túžiacich po rovnakom dobrom srdci ako má Satoru, avšak naša sebeckosť, pýcha, žiarlivosť a ctižiadostivosť ukryté hlboko v našom jadre vyhrávajú nad našimi morálnymi zásadami, čo si uvedomuje aj jeden šesťročný kocúr počúvajúci ľudské príhody patriace do minulosti.
Nana je svojský kocúr, mierne povýšenecký, cítiaci sa nadradene a vznešene, no nech už si myslí o ľuďoch čokoľvek, nedokáže skryť vlastné láskavé srdce, ktoré celé obetoval svojmu ľudskému spoločníkovi, rovnako ako aj on ho obetoval jemu. Príbeh Satoru a Nanu je nádherným zobrazením veľkej lásky medzi zvieraťom a človekom, z ktorého som bola nadšená a dojatá zároveň. Očarila ma aj skutočnosť, že autorka sa v mačkách vyzná a dôverne ich pozná, čo bolo citeľné od samého začiatku. Vybrať si zviera za hlavného hrdinu vyžaduje poznať jeho charakter, zvyklosti, alebo dokonca znalosť zákonov dedičnosti. Jednoducho sa s nimi stotožniť, aby aj z tohto uhla pohľadu nadobudol príbeh reálnosť, čo Hiro Arikawa zvládla na plný počet bodov.
Popravde nesmierne ma potešilo, že sa na knižný trh dostala aj kniha, v ktorej hlavnú úlohu zohráva mačka, pretože som mala pocit, akoby tieto nádherné malé šelmy boli viac-menej diskriminované, a to nie len v literatúre. Do popredia sa dostávajú najmä psy, ktoré sú síce odjakživa prezentované ako najvernejší priatelia človeka, avšak nech už o mačkách koluje čokoľvek, sú to rovnako oddané a milujúce stvorenia. Rozdiel je v tom, že mačky majú skrátka vlastnú hlavu, po ktorej si nenechajú skákať a to sa ľuďom, tvorom, ktorí si chcú všetko podmaniť, veľmi nepozdáva.
„Strata času, Noriko. My mačky sme už raz také – máme vlastnú hlavu na to, aby sme zistili, čo sa nám páči. Nanútiť nám iný pohľad? Mizivá šanca na úspech!“
(Zápisky cestujúcej mačky, Hiro Arikawa; Preklad: František Paulovič)
Zápisky cestujúcej mačky je nádherná kniha, pri ktorej sa zastaví čas. Dokáže opantať vašu myseľ a jediné, čo dokážete v danej chvíli vnímať bude práve príbeh kocúra Nanu a jeho pána Satoru. Ide o knihu, ktorá sa nevyznačuje napínavým dejom a predsa je neuveriteľne pútavá, ktorá neponúka originálny príbeh a predsa som nič originálnejšie nečítala. Ide aj o knihu, ktorej láskavý príbeh vás zahreje pri srdci, dojme k slzám či naopak vám slzy radosti vyčarí, ale najväčšmi z nej ucítite lásku, úprimnosť a ľudskosť, čo si vás jednoducho podmaní...
Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka (vrátane fotografií): Mony
