Najobľúbenejšie knihy našich obľúbených knižných blogeriek. Tipy sú rôznorodé, knihy roka nemusia byť najpredávanejšie, najdôležitejšie je, že vysoko zasiahli srdcia oslovených knihomoliek. Veríme, že medzi ocenenými knihami nájdete nejeden poklad, ktorý by mohol súznieť s vaším čitateľským vkusom.
Lili bloguje na www.lili-darknight.blogspot.sk
„Táto kniha sa ku mne dostávala veľmi zvláštnym spôsobom, ale určite som si ju nevybrala len preto. Mnohí iste viete, že sa v kinách predstavil aj rovnomenný film, z ktorého, aspoň podľa hodnotení, diváci neboli až takí nadšení. Kniha Tvář vody je však dôležitým dovetkom filmu – nakoľko bola napísaná na motívy filmu, a nie naopak. Príbeh tak obohatí a vysvetlí v častiach, v ktorých film niekedy strácal dych.
Pre mňa je táto kniha najlepšou za rok 2018, pretože ma úplne prekvapila. Očakávala som sladkú romantiku, ale namiesto toho som dostala skutočne hlboký príbeh plný zamyslení, v ktorom sa proti sebe postavili príroda a ľudstvo. Bavilo ma skúmať pohnútky jednotlivých postáv a ich myšlienkové pochody, o ktoré ma ochudobnil film. Okrem toho sa v knihe ukrývalo aj veľa metaforického, ale predovšetkým ma kniha zasiahla emóciami, ktoré vo mne dokázala vyvolať. Tvář vody je veľmi inšpiratívnou knihou plnou hlbokých a niekedy nečakaných zamyslení, v ktorej sa mi predstavili mnohé zaujímavé postavy. Tieto postavy hľadali svoje miesto vo svete a vďaka tomu sa navzájom ovplyvňovali viac než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.“
TORO, Guillermo del a KRAUS, Daniel. Tvář vody. Brno: Host, 2018. 352 s.
Orvokki bloguje na www.orvokki.sk
„Tento rok som bola s výberom kníh opatrná a vsádzala som na istotu, takže obľúbených kníh mám niekoľko. Najviac mi ale v hlave rezonuje Deník moderní jogínky. Spája sa v nej niekoľko vecí, na ktoré sa tento rok zameriavam, vrátane jogy a odvahy splniť si sen. Kniha si ma našla v pravý čas.
Šárka Konečná rozpráva svoj príbeh o pobyte v Indii. O odhodlaní, ktoré ju k tomu viedlo, a všetkých prekážkach, ktorým tam musela čeliť. Jazyk, ktorému nerozumela, iná kultúra, mentalita, meditácie, teória, poznanie jogy, prekonanie sa. V spomienkach sa vracia do minulosti, priznáva svoje chyby a zlyhania, otvorene hovorí o svojich prešľapoch. Pridáva príbehy z učenia, hovorí o joge.
Deník moderní jogínky nie je len pre jogínov, ale aj pre ľudí, ktorí hľadajú svoju cestu. Má čo povedať každému, koho už nebaví konzumný spôsob života a očakávania druhých. Chce žiť podľa seba a nájsť svoje skutočné ja. Trochu klišé, ale niečo na tej sebaláske bude.
Dvesto strán o joge a živote jednej mladej ženy, ktorá si povedala dosť, prestala plniť očakávania druhých, prestala hľadať samu seba v alkohole, drogách a náručí mužov, ktorí si ju nevážia. V joge našla zmysel a cestu, jogu žije. Skvelé je, že ju nikomu nenúti, no môže ukázať, ako žiť jogu aj bez jogy.“
KONEČNÁ, Šárka. Deník moderní jogínky. Praha: Motto, 2018. 224 s.
Nathaly bloguje na www.nathalys-reading.blogspot.sk
„V roku 2018 som prečítala viac výnimočných diel, no najsilnejšie na mňa zapôsobil Džentlmen v Moskve. Síce som knihu čítala vo februári, ale doteraz si pamätám pocity, ktoré vo mne zanechala. Autor svoj príbeh umiestnil na jedno miesto a čitateľ by si mohol myslieť, že nemeniace sa prostredie mu nemôže nič ponúknuť. To je omyl. So zatajeným dychom sledujeme človeka uväzneného v hoteli.
Hotel však sám osebe nie je ničím zvláštny. Dušu mu vdýchnu len zaujímavé osoby, ktoré sa tam pohybujú. Majú svoju minulosť, životy a stret s hlavným protagonistom vždy odhalí ich skutočnú tvár. Všetci sú rozdielni, takže sa nám otvára škála emócií. Kniha je nádherne smutná. Nad situáciami bdie láskavý rozprávač a vy si budete veľmi priať, aby mal grófov „príbeh“ šťastný koniec. Ja som si ho obľúbila až tak, že som zabúdala, že toto dielo je fikciou.
Ak máte radi knihy s posolstvom, túto by ste si mali rozhodne uchmatnúť.“
TOWLER, Amos. Džentlmen v Moskve. Bratislava: Tatran, 2018. 284 s.
Aly bloguje na www.ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk
„Sinclairovci sú idylická rodina, ktorá tradične trávi každé leto na svojom súkromnom VIP ostrove. Ten však nie je ničím iným, len akousi zlatou klietkou, v ktorej si každý chce uchmatnúť vlastné miesto.
Rodina, ktorej členovia sa prezentovali ako krásni, silní, vzdelaní a mocní, sa rozpadá. Pred problémami a trápením sa snažia utiecť na ostrov pre vyvolených, ale nekonečná hra, že je všetko v poriadku, pokiaľ sa správaš tak, ako sa patrí, ich ešte viac ničí. A keď sa človek tvári, že problémy neexistujú, vypomstí sa mu to a nakoniec je to vždy tak, že pri vojnách medzi dospelými trpia najviac deti. Falošná harmónia, pretvárka… ale predsa ešte niečo. Pravda. Stále je na tomto ostrove klamárov ešte niekto, komu záleží na pravde a chce bojovať za spravodlivosť.
Od začiatku čítania som si bola istá tým, čo sa v knihe vlastne deje a toto poznanie, že viem niečo, čo hlavná hrdinka Cady nie, umocňovalo moje prežívanie príbehu. Záver mal na mňa zdrvujúci dopad. Niekoľko dní po poslednej stránke som strávila čítaním všemožných diskusií, pretože som hľadala odpovede na množstvo nezodpovedaných otázok. Zároveň som nemala pocit, že by ostalo niečo nedokončené, pretože v knižke je všetko - len treba byť vnímavý na náznaky, ktoré nám autorka premyslene podsúvala.
Pri každom ďalšom čítaní knihy, premýšľaní o nej, objavujem nové súvislosti a veľa som sa dozvedela aj z názorov ostatných čitateľov. Okrem používania rôznej štruktúry textu ma ešte očarili aj zvláštne výjavy, cez ktoré Cady vnímala svoje pocity a realitu. Klamári ma veľmi zasiahli a to hovorím čistú pravdu.“
LOCKHARTOVÁ, E. Klamári. Bratislava: Yoli, 2015. 240 s.
Petra bloguje na www.kniznytip.blogspot.sk
„Za rok 2018 naozaj nedokážem vybrať jednu NAJ knihu, no bez mihnutia oka môžem povedať meno NAJ autora, ktorý ma očaril. Je ním nemecký lesník Peter Wohlleben. Jeho séria kníh o prírode je magickým rozprávaním o živote za oponou zvanou „les“. Wohlleben prostredníctvom pútavých príbehov o stromoch či zvieratách čitateľovi sprostredkuje nielen svoje bohaté skúsenosti z lesníckej profesie, no doslova ponúkne aj svoje srdce na dlani.
Tajný život stromov sa v autorovom podaní zdá byť čarovnou rozprávkou plnou dychberúcich faktov, napríklad o tom, ako rodičovské stromy vychovávajú svoje deti. Duševný život zvierat v nás vyvolá plejádu pocitov od radosti, smútku až po spolupatričnosť. V Sprievodcovi lesom dostaneme veľa tipov na to, čo si pri prechádzke lesom všímať a čo neprehliadnuť. No a v poslednom vydanom kúsku Tajomné pradivo prírody nám autor osvetlí ďalšie súvislosti berúce dych. Napríklad ako stromy ovplyvňujú život rýb či vysvetlí pravý dôvod, prečo kuny tak rady rozhryzú káble v aute.
Napriek všetkým zaujímavým informáciám a „aha-efektom“, ktorých je v knihách požehnane, je pravou hodnotou tejto série autorova pokora k životu a k prírode. Ak sa chcete na chvíľku zastaviť, porozhliadať sa a oceniť jednoduchosť a krásu života, Wohlleben vám v tom rád pomôže. Myslím, že po prečítaní jeho kníh sa budete pozerať na život v lese novými očami.“
WOHLLEBEN, Peter. Bratislava: Tatran, 2016 – 2018.
Aj Jana bloguje, či skôr pauzuje na www.zdiaracudackejcitatelky.wordpress.com
„Neprečítala som v roku 2018 veľa kníh, ale všetky boli výborné, takže výber nebol ľahký. Erik Baláž mi dodal množstvo zaujímavých informácií o vode na Slovensku a Daniel Majling ma nielen melancholicky bavil Zónou, ale abnormálne čitateľské potešenie mi priniesla aj jeho Ruzká klasika. A nakoniec to predsa len o kúsok vyhrala Ferrante s jej Temnou dcérou. Je to novela, ktorá by nemala chýbať v knižnici nijakého dospeláka. Jednoduchým príbehom vám sprostredkuje, aké to majú rodičia ťažké. A vy si tých svojich budete vážiť zas o niečo viac.“
FERRANTE, Elena. Temná dcéra. Bratislava: Inaque, 2017. 160 s.
