Nathaly bloguje na www.nathalys-reading.blogspot.sk
„Vydavateľstvo Lindeni tento rok bodovalo. Vydalo hodnotné tituly (napríklad Vášeň alebo Chlapec, ktorý patril moru,...) Najviac si ma však získala kniha Kvety pre Algernona. Je to príbeh o mentálne zaostalom Charliem, ktorý sa túži stať múdrym. Podstúpi experimentálnu operáciu, ktorá mu zvýši IQ. Z prostoduchého mladíka sa stáva génius. No všetko má svoju daň. Z jeho zápiskov zisťujeme, ako sa mu mení život a ako odlišne na túto zmenu reaguje jeho okolie. Kniha je sondou do ľudskej psychiky a výbornou analýzou spoločnosti. Čitateľ vidí, aká silná je potreba niekam patriť, aj keď to môže človeka napokon zničiť. Párkrát ma ovládol plač a nevedela som ho zastaviť. Na túto klasiku sa nedá zabudnúť a som rada, že mám možnosť si ju kedykoľvek znova prečítať.“
„Rok 2019 bol pre mňa v znamení mnohých osobných zmien, k čomu mi dopomáhala nonfiction literatúra. Objavila som veľa kníh, ktoré by som rada odporúčala ďalej a len ťažko sa mi vyberá, ktorá by ma mala byť tá naj. No keďže považujem za dôležité, aby sme si pestovali kritické myslenie, ktoré môže byť cestou k ďalšiemu rozvoju, za knihu roka vyberám Faktomluvu od trojice autorov Ola Rosling, Hans Rosling a Anna Rosling Rönnlund.
Kniha vyšla aj v slovenskom preklade – Moc faktov.
Radka bloguje na www.radkacita.webnode.sk
„Rok 2019 bol v znamení (ne)skutočne dobrej literatúry. A práve preto bolo pre mňa veľmi náročné vybrať najlepšiu knihu. Keď sa však zamyslím, ktorá na mňa zapôsobila najviac, mám v tom okamžite jasno. Najsilnejšie pocity vo mne zanechalo jednoznačne Pomaľované vtáča. Kniha, ktorá je definovaná ako najkontroverznejší román dvadsiateho storočia a pre mnohých nie je novinkou, no ešte len teraz sa dočkal slovenského prekladu.
Petra bloguje na www.kniznytip.blogspot.sk
„Nedostatok kvalitného spánku výrazne ohrozuje naše zdravie. Toto je presne ten druh nepríjemnej informácie, ktorú podprahovo vnímame, no vzhľadom na svet, v ktorom žijeme, ju úspešne ignorujeme.
„Annabelle je debutom švédskej autorky Liny Bengtsdotterovej, ktorý vyniká po všetkých stránkach tvoriacich kvalitný literárny počin. Príbeh, ktorý sa odohráva na 320 stranách tejto knihy je veľmi presvedčivým obrazom znázorňujúcim vplyv toxického prostredia, stvoreného neraz odsúdeniahodnými činmi, na duševnú stránku človeka. Spisovateľka s obrovským citom ponúka náhľad do ubolenej a unavenej ľudskej mysle, ktorá pôsobením vonkajších ubíjajúcich faktorov podlieha žalostným rozhodnutiam, v ktorých sa v skrytosti často ukrýva žiadosť o pomoc. Kniha je skrátka z pohľadu zachytenia vnútorného sveta postáv skutočne výnimočná a okrem toho sa v príbehu črtá množstvo ťaživých spoločenských problémov, ktoré vás nenechajú chladnými.
Lili bloguje na www.lili-darknight.blogspot.sk
„Každoročne sa mi do rúk dostane veľké množstvo kníh, a hoci niektoré z nich sú o čosi slabšie a veľmi rýchlo na ne zabudnem, väčšina z nich sú výborné a niečo z nich vo mne ešte dlho pretrvá. A čím som staršia, tým viac sa snažím vyhľadávať knihy s takou tou "pridanou hodnotou", s tým niečím, čo ma prinúti niečo cítiť, premýšľať, čo vo mne niečo zanechá ešte na dlhé mesiace a niekedy aj roky. Tento rok sa pre mňa stala takou knihou Melmoth od Sary Perry. Veľmi silný a atmosferický príbeh o vymyslenej postave, ktorá mala silu apelovať na naše svedomie. V skutočnosti však išlo o naše vlastné svedomie, ktoré nás dlhodobo len trápi kvôli všetkým omylom a zlám, ktorých sme sa dopustili. Tento príbeh na mňa hlboko zapôsobil a nútil ma premýšľať o všetkých rozhodnutiach, ktoré som kedy urobila. No, ako mnohé iné filozoficky silné knihy, ani táto ma nemala presvedčiť, že som hrozný človek, ale mala mi pripomenúť, že nikdy nie je neskoro na pokánie. A to je posolstvo, ktoré je potrebné často pripomínať. (Tiež si myslím, že táto kniha je výborná hlavne na dlhé zimné večery a tiež sychravé počasie neskorej jesene.)“
PERRYOVÁ, Sarah. Melmoth. Bratislava: Lindeni, 2019. 288 s.
Anet bloguje na www.zjelitaelita.blogspot.com
„Najlepšou knihou roku 2019 bol pre mňa jednoznačne román Na konci samoty nemeckého autora Benedicta Wellsa. Dielo je výborným psychologickým komorným románom, ktorého leitmotívom nie je iba nájdenie svojej identity v každodennosti života, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale zároveň i vzájomného pokánia z hriechov minulosti, hľadania vzťahu k sebe navzájom či cesty k ľuďom z okruhu blízkej society, svojich životných priorít, odprostenia sa od strachu z neúspechu, sklamania a zároveň i prijatia faktu, že prežívanie smútku je prirodzenou súčasťou porozumenia svojim pocitom a vlastnému ja. Dielo tak tvorí komplexnú sociálnu mozaiku správania nielen ľudí súčasnej spoločnosti, ale na celej ploche napĺňa i atribúty buildungsrománu a skrz plastické a živé postavy prináša prakticky niekoľko náhľadov do vývinu ľudskej identity v priebehu času, poznačenej životnou tragédiou, ale i objavením nového zmyslu života.“
WELLS, Benedict. Na konci samoty. Bratislava: Lindeni, 2018. 312 s.
Aj Jana bloguje na www.zdiaracudackejcitatelky.wordpress.com
„Knihu Mrtvej svět som vybrala preto, že medzi moje veľmi obľúbené filmy patrí Přízračný svět. Je to o dvoch tínedžerkách flákajúcich sa v lete na predmestí a nevediacich, ako naložiť so životom po strednej škole. Scenár filmu vznikol na základe tohto komiksu, ktorý cca po 20 rokoch prvýkrát vyšiel v tunajších končinách v preklade. Chýba v ňom Seymour a hrdinky sa vyjadrujú vulgárnejšie ako vo filme, no napriek tomu je to zaujímavý ponor do správania stredoškoláčiek, ktorý je aktuálny aj po toľkých rokoch. Je to strohejšie i drsnejšie ako film. A nie, naozaj nezáleží na tom, že Enid a Rebecca ešte nemali v rukách mobily. O autentický preklad sa postarala Martina Knápková. Ďakujem a odporúčam.“