Je možné rozprávať o starých veciach novými slovami? Reinhard Heydrich alebo tiež blonďavá beštia. Dramatický príbeh parašutistov, ktorí drasticky ovplyvnili vojnové udalosti v Československu z pera mladého cudzinca. Francúz a československé dejiny? Pokus o paródiu alebo...
On je Francúz, no oni boli Slováci. On žije dnes, oni zomreli pred viac ako 65 rokmi. A nadôvažok,on má len 38 rokov. Môže tomu vôbec rozumieť? Má právo o tom hovoriť, keď to sám nezažil? Reč je o francúzskom spisovateľovi Laurentovi Binetovi (1972) a jeho románe HHhH, v ktorom Binet popisuje pražský atentát na Heydricha. Stretnutie západoeurópskeho autora a danej témy je viac než neobvyklé. Je vôbec autor pochádzajúci z tak odlišného prostredia, doby a v neposlednej rade aj mentality schopný pochopiť udalosti štyridsiatych rokov v Československu?
29. decembra 1941 vyskakujú nad územím protektorátu Čechy a Morava skupiny Silver A, Silver B a Antropoid. A necelých 5 mesiacov neskôr sa podarilo niečo dovtedy nepredstaviteľné. Parašutisti Jozef Gabčík a Jan Kubiš úspešne páchajú atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Obaja nakoniec svoj boj končia v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda.
Za román HHhH dostal Laurent Binet prestížnu Goncourtovu cenu. Binet udalosti popisuje, neváha navrhovať alternatívy a iné postupy akcie. Napriek snahe autora ostať čo najviac verný udalostiam sám priznáva, že niečo si v knihe musel domyslieť. Tieto dve roviny však striktne vymedzuje a čitateľ má tak možnosť jasne rozlišovať medzi faktami a fikciou. Cieľom autora nebolo dostať sa parašutistom „ do hlavy“ a špekulovať nad tým, čo kto ako prežíval. Ľudia dnes siahajú po dobrodružných románoch a trileroch. Na tejto knihe je unikátne, že ona do takejto kategórie patrí. Je to tak napínavý príbeh, že miestami sa môžete pýtať sami seba, či je to vôbec možné, že sa to skutočne udialo.
Bežne sa siaha po príbehoch od Forsytha či Folleta plných akcie a napätia. My sme doma podobne žánrovo kvalitný príbeh mali, len s tým rozdielom, že atentát na Reinharda Heydricha bol skutočný. A je skôr smutné, že až mladý Francúz musel prísť s nápadom uviesť príbeh československých parašutistov do jazyka dnešnej generácie a doma to nikoho nenapadlo. Takže odpoveď je áno. Laurent Binet má právo sa do toho miešať a môžeme mu za román HHhH len ďakovať, keď aspoň jeden mladý človek naviac bude vedieť, kto boli Gabčík a Kubiš a čo aj pre neho urobili.
Môže naozaj rozumieť tento farncúzsky štyridsiatnik, ktorý nepozná našu krajinu, nášho ducha a náturu našich národných záležitostiam? Má vôbec právo sa do toho miešať a dokonca s si domýšľať? Odpoveď si nájdite sami. Skúste sa trebárs spýtať slovenských či českých školákov na meno Reinhard Heydrich alebo skupinu Antropoid a počkajte si na odpoveď. Ak sa teda vôbec nejakej konkrétnej dočkáte okrem slova neviem. Netušia, nevedia, neučíme ich. Realita je krutá: dnešnému svetu vládne heslo „sladká nevedomosť“, hlavne čo sa týka národných dejín. A ešte s nepochopením krútime hlavou, keď sa večer v správach hovorí o vzrastajúcom počte neonacistov medzi mladými, o rasovej neznášanlivosti a masochistických výletoch „skínov“.
