Nina má milujúcu rodinu, o ktorú sa mohla vždy oprieť. Na tom by nebolo nič zlé, ak by to so svojou starostlivosťou nepreháňali. Občas to totiž vyzerá, akoby sa ju pokúšali svojou láskou zadusiť. Nina však cíti, že potrebuje priestor, a tak sa rozhodne využiť príležitosť, ktorá sa jej naskytne. Vďaka nej môže odcestovať do Paríža. Má to však háčik. Musí pracovať pre Sebastiána, s ktorým ju spája spoločná horká minulosť...
Julie Caplin vo svojej sérii Romantické úteky spája ľahkú romantiku, v každej knihe rozdielne prostredie a tematiku spojenú s pečením či varením. Táto kombinácia funguje vcelku obstojne, nakoľko čitateľ má pocit istej exotickosti, no zároveň reálnosti, keďže číta o takmer skutočných ľudoch, ktorí by kedykoľvek dokázali vyjsť zo stránok. Čiastočne je to spôsobené aj tým, že sa nesnaží zatvárať oči ani pred tými menej sympatickými charakterovými vlastnosťami.
„Myslela som si, že chcem uniknúť pred svojou rodinou, ale uvedomila som si, že ich potrebujem.“ (str. 335)
V duchu tejto zásady stvorila autorka aj hlavnú hrdinku Ninu. Tá je obklopená veľkou milujúcou rodinou, ktorá ju v istých momentoch takmer až dusí. Vždy ju podporovali a tolerovali jej všetky prešľapy, pričom ak zakopla, vždy jej na zem hodili pomyslenú perinu, aby si náhodou neodrela koleno. Čo vyústilo v to, že hoci je Nina tridsiatnička, nemala čas poriadne dospieť a pomerne často sa prejavuje infantilne a takisto podlieha rozmarom. Čo je veľmi otravná kombinácia, no bezpochyby sa do príbehu veľmi hodila. Pretože v knihe čitateľ sleduje Nininu cestu k dospelosti.V obdobnom duchu Caplin stvorila aj Sebastiána. Zo začiatku sa javil ako hundroš s cholerickými sklonmi. No podobne ako v Nininom prípade, aj v tom jeho má všetko svoj dôvod a čitateľ má možnosť dozvedieť sa to práve spolu s Ninou, ktorá je zároveň aj rozprávačkou. Autorka sa však čitateľa nesnaží vodiť za ruku. Neopisuje a nevysvetľuje, kto sa ako správa a prečo. Miesto toho to ilustruje na konkrétnych udalostiach. Dopriava tak všetkým priestor, aby sa mohli rozhodnúť, kto je aký a prečo.
Vedľajšie postavy sú však o čosi fádnejšie. Nie je ich veľa a keďže kniha má byť predovšetkým o Nine a okrajovo o Sebastiánovi, ostatní dostanú len veľmi málo priestoru prejaviť sa. Takže občas pôsobia len ako nástroje na dosiahnutie toho-ktorého výsledku. Nemožno však uprieť, že dokopy má celá skupinka postáv, hlavných aj vedľajších, veľmi sympatickú chémiu. Dodávajú knihe iskru a hrejivosť, nakoľko ich odhodlanie pomáhať Nine v nejednom prebudí túžbu po podobne oddaných priateľoch.
„Myslím si, že si sa dala uniesť a nebrala si do úvahy následky, pretože si nikdy nemusela čeliť žiadnym následkom. Máš veľkú milujúcu rodinu, ktorá ťa zachráni vždy, keď sa niečo pokazí.“ (str. 322)
Po dejovej stránke je kniha o čosi chudobnejšia, avšak nejde o nedostatok. Autorka túto sériu nezačala písať s ambíciou ohurovať zložitými intrigami alebo neočakávanými zvratmi. Miesto toho sa rozhodla pre príjemné rozprávanie príbehov, ktoré by sa, vďaka šťastnej náhode, mohli prihodiť komukoľvek z nás. Je to teda tá blízkosť skutočnosti a predovšetkým života, ktoré sú na knihe veľmi sympatické.
Postavy nadväzujú nové priateľstvá, robia bežné rozhodnutia, snažia sa lopotiť po nie vždy rovných cestičkách životom. To všetko s iskrou a sympatickým zápalom, vďaka ktorým im čitateľ bez problémov celý čas dokáže držať palce. A všetko s nimi prežíva. Pretože táto kniha nevonia len vanilkou a karamelom, ale aj obyčajným životom. Čo je veľmi sympatické.
Kniha Cukráreň v Paríži predstavuje veľmi ľahký romantický príbeh o živote a zo života. Autorka stvorila nedokonalé postavy, ktoré sú sympatické aj v momentoch, keď sú otravné alebo protivné. Citlivo opisuje ich cestu a zároveň vytvára komornú atmosféru čarovného miesta, ktoré by chcel po dočítaní navštíviť nejeden čitateľ. Je to milé, citlivé a oddychové čítanie. K dokonalosti mu chýba už len tá éclairka, alebo možno tri, ktoré hlavná hrdinka tak často pečie.
Knihu venovalo vydavateľstvo Cosmopolis.
Autorka (vrátane fotografie): Lili Darknight
