Ilúzia pokoja otvoreného mora pominula v okamihu, keď nenásytne otvorilo svoju tlamu a s hlasným mľasknutím prehltlo nevládne ľudské telo. Svetlo z lode odrážajúce sa na tmavej hladine sa rozochvelo, meniac sa v malé nepokojné vlnky, svedčiace o ohavnosti daného činu.
Vrah, ktorý sa dobrovoľne podujal nakŕmiť more, mohol s úľavou konečne do pľúc nasať morský vzduch. Vyšlo to. Jeho skutok sa zmenil v temné tajomstvo, za ktorý ho nepostretne trest. Nič mu nedokážu, pretože neexistujú dôkazy vypovedajúce proti nemu. Bol ako tieň, splýval s nocou, nik ho nevidel. Avšak jeho vlastný pocit pokoja a zvláštneho bezpečia sa rozplynul rýchlejšie ako hmlisté ráno. Prudko sa otočí a zbadá ju. Pozerá smerom, kde more trávi obeť, ktorú mu sám hodil. Vyzerá vydesene, šokovane, no zároveň sa v jej pohľade odráža pravda. Skutočnosť, že bola svedkom vraždy.
Hlupaňa, všetko pokazila! Teraz mu neostáva nič iné, len sa postarať o novú, neželanú záťaž, ktorou sa svojou hlúposťou žena z vedľajšej kajuty stala...
Nič sa ti nestane, opakovala som si. Si v bezpečí. Sme na lodi uprostred mora – nikto sa nedostane ani sem, ani odtiaľto neujde. Je to asi najbezpečnejšie miesto, na akom by si teraz mohla byť.
(Žena v kajute 10; Ruth Ware)
Ruth Ware, britská autorka, sa dostala do povedomia slovenských čitateľov vďaka svojmu debutu s názvom Pozvanie, ktoré v roku 2016 preložilo a vydalo vydavateľstvo Ikar. Tentokrát si spisovateľku do hľadáčika vzalo vydavateľstvo Lindeni zásluhou ktorého si môžete prečítať jeden z jej najčítanejších titulov, ktorý nájdete na knižných pultoch ako Žena v kajute 10. Autorka ostáva verná žánru a opäť ponúka triler, v ktorom sa s potešením zahrá nielen s mysľou čitateľa, ale aj svojich postáv.
Hlavnej hrdinke tohto románu, novinárke Laure Blacklockovej, sa naskytne možnosť konečne postúpiť v kariérnom raste vďaka spracovaniu článku týkajúceho sa novej luxusnej výletnej lode pomenovanej Aurora Borealis, čo znamená polárna žiara. Laura, prezývaná taktiež Lo, vyhrala svojim spôsobom jackpot, pretože strávi niekoľko dní obklopená prepychom, medzi smotánkou vplyvných ľudí, za čo jej dokonca platia. Avšak radosť z novej pracovnej ponuky jej naruší nečakaná a veľmi deprimujúca skúsenosť. Stretne sa tvárou v tvár vlamačovi vykrádajúcemu jej vlastný byt. Lo je týmto nemilým zážitkom otrasená, čím utrpí najmä jej psychická stránka.
Pomedzi vzlyky som mu to porozprávala. Aj to, čo som nepovedala Judovi. Aké to bolo, zobudiť sa a uvedomiť si, že v mojom byte niekto je, vedieť, že nikto na svete ma nezačuje, ak vykríknem, že nemám šancu zavolať pomoc, nemám šancu zahnať votrelca, že som taká zraniteľná, ako som si to nikdy predtým nepripustila.
(Žena v kajute 10; Ruth Ware)
Nedokáže spať, únava, rovnako ako nepríjemný zážitok, ju oberá o silu. Preto sa na lodi uchyľuje, ako už mnohokrát, k alkoholu a najmä svojim predpísaným antidepresívam. Omámená alkoholom sa len ťažko sústreďuje na prácu a hostí luxusnej lode, preto odíde do svojej kajuty, dúfajúc, že sa konečne poriadne vyspí, avšak niečo jej zámer naruší. V skorých ranných hodinách náhle začuje ženský výkrik z vedľajšej kajuty, kajuty číslo 10, v ktorej bývala mladá, pekná žena, a vzápätí hlasné, nemilosrdné, šplechnutie vody. Vydesená sa rozbehne na verandu, odkiaľ zbadá nielen telo unášané vlnami, ale aj postavu vraha. Práve v tomto okamihu nadíde zlom, kedy vás má dej knihy upútať, napínať, mraziť. Pretože Lo si je síce istá vraždou mladej ženy, ale v očiach spolucestujúcich sa mení v paranoidného blázna kvôli nezvratnému faktu - kajuta číslo 10 bola prázdna a nikdy v nej žiadna žena nebývala. Ako je možné, že nikto z posádky nechýba? Prečo ženu z kajuty číslo 10 videla len ona? Naozaj sa stala vražda alebo Lauru klamala len vlastná myseľ kvôli neprimeranej dávke alkoholu?
„Nie,“ vyhlásil stále s rovnakou tichou jemnosťou, s jemnosťou veľkého muža, ktorý nemá čo dokazovať. „To sa vám usilujem vysvetliť, slečna Blacklocková. Vždy bola prázdna. V tejto kajute nebol hosť. Nikdy.“
(Žena v kajute 10; Ruth Ware)
Kniha Žena v kajute 10 má na čitateľa pôsobiť ako mysteriózny triler obohatený o detektívne prvky, čím sa skĺbi zaujímavá kombinácia hodná záujmu širokej verejnosti. Nepopieram, námet knihy je geniálnym lákadlom, ale problém nastáva v jeho spracovaní a podaní, ktoré autorke podľa mňa nevyšli v takmer žiadnom smere.
Jeden z ukazovateľov, ktorý mi napovedal, že táto kniha ma ešte pekne potrápi, bol štýl písania pôsobiaci neprofesionálnym dojmom. Myslela som si, že sa autorka v úvode len rozohrieva a nakoniec dokáže zaujať krásou písaného slova, ale nanešťastie sa tak nestalo. Pravdepodobný zámer Ruth Wareovej priblížiť sa čitateľovi prostredníctvom hovoreného slova hlavnej hrdinky, nakoniec pôsobil až žalostne neotesane, občas vulgárne. Laura vystupovala ako jedna z tých hrdiniek, ktoré možno označiť za suchopárne aj navzdory tomu, že sa snažia vynikať humorom, ktorý, žiaľ, nefunguje a dané momenty neodľahčuje. Chýbala jej črta zaujímavosti a najmä by som uvítala skresanie jej povrchných myšlienok a prirovnaní k životu, z ktorých mi nebezpečne kolísal krvný tlak. Okrem toho, hlavná protagonistka oplývala až priveľkou zhovorčivosťou, preto nás neušetrila detailných opisov všetkého, čo prežívala, videla, okúsila. Keď si vezmeme do úvahy dlhé, nezaujímavé opisy, fádny štýl písania a k tomu protagonistku, ktorá vykresľuje napríklad svoju lásku k pilníku na nechty či vintage čižmám v situácii, kde jej ide o život, vynára sa v mysli otázka, aký má význam pokračovať v čítaní, keď deň môžete stráviť zmysluplnejšie. Jeden dôvod sa však prekvapivo naskytol, ale ani ten sa nakoniec nedočkal, z mojej strany, priaznivej odozvy.
Si si tým všetkým naozaj istá? Prepáč, ale naozaj nie si najspoľahlivejšia svedkyňa. A koniec koncov, čo si v skutočnosti videla?
(Žena v kajute 10; Ruth Ware)
Zámienku predsa len pokračovať v čítaní som našla v tajomstvách, ktoré autorka pomaličky odkrývala. Ale čím väčšmi som sa dostávala k rozuzleniu, tým väčšmi som sa cítila zmätená. Pri dôkladnom skúmaní a rozoberaní celého deja na povrch vyplávalo mnoho otázok na ktoré, keď si odpoviete, uvidíte enormné množstvo nedostatkov a dokonca miestami priam nelogické okolnosti, ktoré možno považovať aj za, takpovediac, „faux pas“.
Odpustite mi, ale kniha je podľa mňa veľkým krokom vedľa, čo sa týka detektívky či napínavého trileru. Kiežby išlo aspoň o psychologický prierez mysľou hlavnej hrdinky, k čomu sa chvíľami schyľovalo, no aj v tomto ohľade autorka zlyhala a utopila potenciál príbehu hlboko pod hladinou mora. Nenachádzam v knihe takmer nič, čo by som mohla považovať za priekopnícke či dokonca zasluhujúce obdiv. Za celý ten čas si získala autorka môj záujem len v troch konkrétnych situáciách, ktoré však, vzhľadom k dojmu z celého diela, pôsobia ako malé kamienky hodené do vody, v ktorej sa naveky stratia a nik ich už nenájde.
Ruth Wareová ma sklamala, veľmi. Jej dielo Žena v kajute 10 skutočne dokáže zaujať svojim príbehom, no len do okamihu, kým sa doň naplno nezačítate. Kniha je aj navzdory mrazivo pôsobiacim okolnostiam nudná, za čo môže aj autorkin štýl písania. Hlavní protagonisti, vrátane Lo, v sebe nenesú črty hodné zapamätania a sú asi jediným mysterióznym prvkom knihy, v ironickom slova zmysle, pretože na mňa pôsobili ako priehľadní duchovia a nie ako živí ľudia z mäsa a kostí, oplývajúci nezabudnuteľnými vlastnosťami. Nakoniec ma nenadchla ani záhada neznámej ženy z toľkokrát spomínanej kajuty číslo 10, kvôli ktorej som po knihe siahla.
A nech si Nilsson hovorí, čo chce, ak sa tej babe nič nestalo, kam sa podela? Výkrik, krv – to všetko sa mi mohlo len zdať. Ale to dievča – to dievča som si určite nevybájila. A nemohla len tak zmiznúť, ak jej niekto nepomohol.
(Žena v kajute 10; Ruth Ware)
Záverom tejto recenzie by som vám rada odporučila skutočne výborný mysteriózny triler, ktorý si zakladá na psychológii postáv, a ktorý nedokážem z hlavy dostať ani po rokoch od prvotného prečítania. Je ním knižný titul Ví o tobě od Sarah Pinboroughovej prinášajúci dychberúce, nepredvídateľné, šokujúce chvíle, z ktorých vás bude mraziť ešte dlho po dočítaní.
Ak máte radi trilery s výbornou kriminálnou zápletkou a ste zároveň aj romantická duša, tak je skvelou voľbou séria Aljašská odvaha od Dani Pettreyovej. Táto séria síce nevyniká v originálnosti budovania vzťahov, charakterových čŕt hlavných hrdinov či nevšedného štýlu písaniu, no zato je veľmi pútavá a detektívne prípady sú skvelo premyslené, vzbudzujúce obdiv voči autorke.
Samozrejme vás nechcem odhovoriť ani od tohto titulu, Žena v kajute 10. Pravdupovediac u našich českých bratov si kniha získala veľkú popularitu a nadšené ohlasy, no zároveň od nejedného prišla aj vlna sklamania. Ako to už býva, každému sadne niečo iné a možno je najnovšie preložený mysteriózny triler od Ruth Wareovej tou správnou voľbou práve pre vás...
Autorka (vrátane fotografií): Mony
