Myslím, že je celkom zjavné, prečo ma táto čerstvá novinka, kniha Izba zázrakov, očarila na prvý pohľad. Krásna obálka so záhadným názvom totiž zaručene zaujme každého.
A práve kvôli mojim vysokým očakávaniam, ktorým sa ja, bohužiaľ, niekedy nedokážem ubrániť, ma obsah trochu sklamal. A taktiež, nádherná a zaujímavá obálka nie je vždy zárukou kvality. Ja však asi na konte stále nemám dosť sklamaní tohto typu, pretože sa mi to stalo znovu. A tak mi treba!
Príbeh hovorí o tom, aký veľký je zázrak byť nažive. Pretože jediný okamih môže zmeniť všetko. O tom vie svoje Telma, ktorej syna Ľuda jedného dňa počas jazdy na skejte zrazí kamión. Chlapec zostane v kóme a lekári mu dávajú na prebudenie štyri týždne – potom ho odpoja. Keď Telma v zúfalstve blúdi po synovej izbe, objaví denník, v ktorom má zapísaný zoznam „zázrakov“ - zážitkov, ktoré by v živote rád zažil. Rozhodne sa, že mu všetky zázraky postupne splní. Drží sa nádeje, že v ňom takto vzbudí túžbu po živote a Ľudo sa prebudí...
Táto anotácia znie sľubne, čo poviete? Námet je naozaj výborný a viem si predstaviť aj filmovú adaptáciu, ktorá by bola prudko pozerateľná. Ale mňa, žiaľ, veľmi sklamalo spracovanie tejto knihy. Čakala som viac a myslím si, že by si aj zaslúžila oveľa viac, než sa mi ako čitateľke dostalo.
Začalo to dobre – nešťastnou nehodou chlapca, ktorá ho privedie do kómy. A od tohto momentu to šlo, na moje veľké prekvapenie, s dejom dolu potokom a malo to veľmi rýchly spád. Zbytočné kapitoly tu striedali klišé momenty, ktoré ja v knihách tak veľmi nemám rada a snažím sa im vyhýbať kilometrovou okľukou. Navyše, dej začal byť predvídateľný a ja som začala zúfať. Že ma už nič v príbehu nenadchne a ja budem až dokonca bezducho a roboticky pokračovať v čítaní len z povinnosti. A že po prečítaní táto kniha zapadne v mojej poličke prachom a ja už si na ňu ani nespomeniem. Spomeniem si, to áno, ale neviem, či moje myšlienky budú úplne pozitívne.
Ale keďže sa predsa len snažím na každej knihe nájsť vždy niečo pozitívne, nezávisle od toho, či sa mi v konečnom dôsledku páčila alebo nie, našla som si niečo aj v tomto pekno-smutnom príbehu. A tým niečím je pointa, ktorá v sebe nesie celkom hlbokú myšlienku, ktorú som poňala po svojom.
Zaneprázdnená matka, typická karieristka, ktorá si nevie nájsť chvíľku pre svojho syna, nezaujíma sa o jeho aktivity, pristupuje k nemu ako k veci, ktorá ju obrala o mladosť, nevidí nič, len svoju prácu a uvedomí si následky svojho bezohľadného správania, až keď je, žiaľ, neskoro. Ale nakoniec si to uvedomila a to je pre príbeh podstatné. Tým, ako sa snaží postupne spĺňať jeho priania (miestami pre mňa veľmi nezmyselné) za každú cenu, dokazuje, čo všetko je schopná spraviť pre lásku k svojmu synovi.
Takto by to však ale v reálnom živote fungovať nemalo. Uvedomiť si cenu rodičovstva, až keď sa schyľuje k najhoršiemu... Veď mať dieťa je skutočne zázrak a pre mňa ako matku, bolo konanie hlavnej hrdinky vskutku nevysvetliteľné a aj keď sa celú situáciu snažila napraviť, mňa si teda nezískala. A to bol možno ďalší dôvod, prečo mi tento príbeh veľmi nesadol.
Keďže sa označujem za náročnejšieho čitateľa, nedokážem skryť svoje sklamanie. Ako oddychové čítanie nenáročnému čitateľovi však zaručene poslúži.
Autorka (vrátane fotografií): Radka
