Spokojná som sama so sebou, nakoľko mám v poslednej dobe naozaj šťastnú ruku. Aspoň teda, čo sa výberu kníh týka (musím si zaklopať). No a bez najmenších okolkov môžem vyhlásiť, že ani Muž, ktorého asi poznám nebol krokom vedľa. Bola to totiž moja najrýchlejšie prečítaná kniha za posledné obdobie. Ktoré, povedzme si pravdu, nebolo veľmi čítavé. Ups. A to, vážení, asi hovorí naozaj za všetko.
Rýchlosť prevracania stránok celkom určite pripisujem jednoduchosti viet, ktorou sa tento príbeh vyznačuje. Avšak, neprekážalo mi to ani na stotinu sekundy.
Do príbehu som sa zahĺbila ihneď. Spamätala som sa niekde v polovici a druhú polovicu sa mi podarilo doklepnúť ako nič. Naozaj, stránky mi pod prstami len tak lietali a som si istá, že budú aj vám.
Ja osobne sa v knihách často nestretávam s priateľstvom dvoch mužov – o to vzácnejší a neobyčajnejší príbeh mi preto Mike predostrel.
Nedalo sa nevšimnúť, že sa s vetami veľmi nevyhral a pravdupovediac, veľkú námahu si nedal ani s opismi, ktoré by tento príbeh možno ešte viac vyzdvihli či povýšili na novú úroveň. Neviem síce, nakoľko je to Mikeova zásluha alebo v tom má prsty pani prekladateľka, no aj napriek tomu som s tým bola po celý čas úplne v pohode.
Nehovorím to často, ale tento príbeh bol pre mňa výnimočný zrejme aj tým, ako jednoducho a ľahko bol podaný. Malo to totiž svoje čaro.
Použitý britský humor v deji nenadchne, neurazí, ale predsa len to celé troška zosvetlil.
A koniec? Ten vo mne zanechal príjemný a hrejivý pocit, ktorý sa nikam nevytratil. Stále je niekde tam. Stačí jediný pohľad na chrbát tejto knihy vynímajúci sa v mojej knižnici a znova vyjde na povrch.
Podľa môjho skromného názoru by ste si určite nemali príbeh Dannyho a Jamesa nechať ujsť. Je dojemný a nežný, povzbudivý a krásne motivujúci. Skrátka, taký vám teraz treba. A vlastne nielen teraz, príbehy tohto typu sú potrebné vždy. Koniec-koncov, sú tu predsa na to, aby nám pripomenuli, aké vzácne je to, čo v živote máme, či pomohli nám povzniesť sa, hoci len na malú chvíľku. A to sa ráta. Navyše mám pocit, že takých kníh je čoraz menej a menej. A možnože len siaham po nesprávnej literatúre.
Knihu venovalo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka (vrátane fotografie): Radka
