Všetci sme viac-menej zberači. Niektorí viac, iní menej, hromadíme šaty, kuchynské náradie, knihy, spomienkové predmety, rôzne zbierky a podobne. Mnohé nám robia radosť, iné veci sú prevažne praktického charakteru. Ale jedného dňa nastane ten deň, keď tieto veci nebude mať kto využiť. Ostanú na krku zvyšku rodiny, ktorá ich bude musieť pretriediť a nejako s nimi naložiť. Niečo si nechajú ako spomienku, niečo budú využívať naďalej, ostatného sa budú musieť zbaviť.
Nedávno sme sa zaoberali tým, ako mať menej vecí kvôli sebe samému. Teraz sa pozrieme na to, ako pretriediť svoje veci, aby to za vás nemuseli robiť v takej veľkej miere iní. Lebo úprimne, aj keď to niektorí môžu vnímať ako fázu, ktorou počas zármutku musia prejsť, mnohí ju vnímajú ako veľmi ťažkú a skľučujúcu. Vždy po nás niečo ostane, ale ohľadom materiálnych vecí by bolo skvelé, aby toho nebolo naozaj až priveľa.
„Iným som s posmrtným upratovaním pomáhala toľkokrát, že si ani nechcem predstaviť, že by niekto mal takto upratovať po mne.
Hovorím vám, keď sa niekto pominie, veci sú dosť chaotické aj bez upratovania a triedenia. Iste ste počuli príbehy o súrodencoch, ktorí sa rozhádali pre majetok po rodičoch. Nemusí sa to diať. Naštrbeným rodinným vzťahom sa vyhnete práve včasným plánovaním.
Mala som krásny náramok, ktorý mama pred rokmi dostala od otca. V závete mi ho odkázala. Ak som sa chcela vyhnúť budúcim roztržkám medzi deťmi, najjednoduchšie bolo predať ho. Myslím, že to bol skutočne dobrý nápad.
Keď som im o tom neskôr povedala, moje rozhodnutie im vyhovovalo. Každé z nich už malo niečo na pamiatku po starých rodičoch. A náramok bol predsa môj, takže som s ním mohla ľubovoľne naložiť.
Diskutovať s mojimi piatimi deťmi o tom, čo urobiť s jedným náramkom, podľa mňa nemalo zmysel. Bola by to strata vzácneho času. Smrteľne vážne upratovanie je práve o šetrení vzácneho času.“
Osloboďte svoju rodinu od života plného neporiadku. Do tejto misie sa pustila aj Margareta Magnussonová. Keď sa čas na zemi nevyhnutne kráti, človek si čoraz viac uvedomuje, koľko zbytočností ho obklopuje. Do smrteľne vážneho upratovania je dobré pustiť sa čo najskôr, osvojiť si nevyhnutné návyky a nadobudnutý stav udržiavať. Tento výraz pochádza zo švédskeho slova döstädning (dať si život do poriadku), ktoré vzniklo spojením slov dö – smrť a städning – upratovanie.
„Niekedy mám zlý pocit, že si dostatočne nevážim veci, ktorých sa chcem zbaviť. Niektoré z nich predsa boli užitočné. Ale prišla som na to, že ak s nimi ešte naposledy strávim trochu času a až potom sa ich zbavím, budem mať čistejšie svedomie. Každý predmet má svoju históriu, ktorá niekedy prináša príjemné spomienky. Keď som bola mladšia, nemala som čas posedieť si nad nejakou vecou a popremýšľať o tom, čo pre mňa znamená, odkiaľ ju mám a ako som sa k nej dostala. Rozdiel medzi smrteľne vážnym upratovaním a obyčajným veľkým upratovaním spočíva práve v ich trvaní. Smrteľne vážne upratovanie nie je len o utieraní prachu či umývaní podlahy, ale o trvalom zorganizovaní všetkého navôkol, čo vám v konečnom dôsledku zjednoduší každodenný život.“
Umenie vytriediť podstatné od nepodstatného. Rozhodnúť sa, ako naložiť s drahocennosťami, spomienkovými predmetmi či ako naložiť s účtami na sociálnych sieťach. Margeta Magnussonová opisuje aj takéto strasti smrteľne vážneho upratovania. Delí sa so svojimi skúsenosťami, píše o konkrétnych problémoch, ktoré sama riešila. Iste vám to pripomenie knihu Marie Kondo Kúzelné upratovanie alebo rôzne publikácie o minimalizme. Smrteľne vážne upratovanie má s nimi niečo spoločné, ale pasuje sa aj s novými výzvami. Predsa len, o niečo viac dovoľuje, aby sa do vášho upratovania zapojili aj iní členovia domácnosti, pretože nielen pre seba, ale aj pre nich si vo vašom živote upratujete. Pomôže vám citlivo načať tému odchodu a dopytovať sa, čo by ste mali urobiť s ich vecami. Nemusí to byť len deprimujúce, ale môže vám to vyčarovať aj úsmev na tvári. Veď spomienky sú príjemné.
„Nemyslite si, že niekto si bude chcieť (alebo môcť) vyhradiť čas, aby sa postaral o veci, na ktoré ste si nenašli čas vy. Nehádžte im to na plecia, nepotešia sa, ani ak vás majú skutočne radi.“
Vážna téma spracovaná s nadhľadom a múdrosťou. Ak vás zaujala, prečítajte si knihu Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania od Margarety Magnussonovej. Odpracte nepotrebné veci, reorganizujte a upracte váš domov. Zistite, čo je skutočne dôležité, bez ohľadu na vek. A kým vám príde kniha domov:
„Začnite prehliadkou pivnice, povaly alebo skriniek pri vchodových dverách. Práve tieto miesta sú skvelé na dočasné odkladanie prebytočných vecí. Dočasné… priznajme si, že to pravdepodobne znamená, že ich tam skladujete už celé veky. Možno si dokonca už ani nepamätáte, čo všetko tam je. Skvelé! Aspoň si uvedomíte, že nič, čo vyhodíte, vám nebude chýbať.
O svojich plánoch povedzte aj rodine a priateľom. Možno vám budú chcieť pomôcť a možno si dokonca aj vezmú niečo z toho, čo už nechcete. Možno vám pomôžu so sťahovaním vecí, na ktoré sami nestačíte. Uvidíte, že k vám začne prúdiť stabilný prílev návštevníkov, ktorých máte (a možno aj nemáte) radi, aby si vzali knihy, oblečenie či domáce potreby.
Vnúčatá či známi sa možno práve sťahujú do svojho prvého bytu. Pozvite ich na návštevu – budete im môcť poukazovať svoje veci, porozprávať sa s nimi, rozpovedať im nové a nepoznané príbehy o rôznych predmetoch (a možno dokonca aj o svojom živote). Pripravte si tašky či škatule, aby ste ich počas rozhovoru mohli postupne napĺňať. Návštevníci si ich potom rovno odnesú so sebou.“
Autorka: Jana Golianová
