Patricia Briggs je autorka, ktorá si pri písaní nových kníh vždy svedomito vypracováva domáce úlohy. V praxi to znamená, že nech píše o čomkoľvek, je vidieť rozsah informácií, ktoré dokázala zozbierať. Inak to nie je ani v prípade knihy Dlouhé ticho, v ktorej sa dej presúva zo Spojených štátov nielen do srdca Európy, ale rovno do Prahy. Dalo by sa povedať, že je to tak trochu na našom prahu a je dosť zaujímavé sledovať, ako sa s tým popasoval niekto, kto tieto končiny navštívil, pravdepodobne, len raz. (Autorka sa pred niekoľkými rokmi zúčastnila Světu knihy, ktorý sa odohráva práve v Prahe.)
Mercy ako postava prešla veľmi dlhú cestu. Keď spätne porovnávam, kde začínala a kam sa až dostala, som takmer až fascinovaná jej vývojom. No bez ohľadu na všetky zmeny, ktoré sa v jej živote odohrali, stále ostala tou istou hrdinkou, ktorú si čitatelia v mnohých krajinách obľúbili. V každej knihe na ňu čakali nové dobrodružstvá, avšak táto kniha je iná ako tie predošlé.
Po prvé, Mercy nie je jediným rozprávačom. Ako vyplýva z obsahu knihy, Mercy sa ocitla sama uprostred Európy, takže nie je možné, aby sama vyrozprávala celý príbeh. Najmä ak všetko so všetkým súvisí, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Druhým rozprávačom sa stal Adam, jej vlkolačí manžel a druh. Hoci sa vďaka tomuto uhlu pohľadu získal príbeh na celistvosti, je jasné, že Patricia Briggs nie je zvyknutá na písanie príbehov z pohľadu mužov.
„Láska je nejmocnější síla na světě. Miluje vás spousta lidí. Wulfe má pravdu, to je moc.“
(Briggs, Patricia – Dlouhé ticho; str. 30)
Adam je fascinujúca postava a rozhodne moja obľúbená, avšak nazerať na dianie práve jeho očami mi prišlo zvláštne. Pravdepodobne preto, že posledných deväť kníh som všetko sledovala očami Mercy – s výnimkou krátkeho úseku v siedmej knihe Spálená mrazem. Rozhodnutie, či to prospelo tejto konkrétnej knihe alebo nie, nechám už na každom čitateľovi. Pretože v tomto príbehu sú aj dôležitejšie veci ako rozprávači.
Ja osobne som vždy obdivovala, že táto séria bola vždy verná žánru urban fantasy a ak sa tu objavila romantika, predstavovala skôr pozadie ostatných udalostí. Inak to nie je ani v tomto prípade. Ale ako som spomínala aj na začiatku, je až s podivom, ako veľmi sa zmenil charakter tejto série. Mnohí čitatelia vedia, že autorka má momentálne rozpísanú aj spin-off sériu Alfa a Omega, o ktorej som si vždy myslela, že je viac zameraná na dušu vlkolakov a ich mocenské hry..jpg)
Politika sa nejakým spôsobom presunula aj do pôvodnej série a už predchádzajúca kniha Ohnivý dotyk bola viac zameraná na mocenské hry a politické intrigy. Mám pocit, že to je dôvod, prečo táto séria sčasti stráca na popularite. Tiež som nebola veľmi nadšená z prítomnosti toľkej politiky, ale táto kniha mi ukázala aspoň jedno – Patricia Briggs skutočne vie. Napísala stabilné postavy, ktoré sa správajú tak, ako každý očakáva. To si stihli všimnúť aj ich nepriatelia a potenciálni spojenci – a podľa toho s nimi začali aj narábať.
Takže áno, politika je síce veľkou súčasťou tejto série a nemyslím si, že sa to nasledujúcou knihou zmení. No napriek tomu v tejto knihe ostalo všetko, čo som si na sérii vážila aj predtým – silné postavy, zaujímavé zápletky a dostatok akčných scén. Dialógy boli rovnako svižné ako vždy, nadprirodzené bytosti neopozerané a zaujímavé. Folklór strednej Európy bol dostatočne uveriteľný a podrobný na to, aby sa nikto nemohol sťažovať. Dokonca sa tu objavila aj Vltavská svorka vlkolakov a pražský klan upírov.
„Chudinko,“ zabroukal a dotkl se mojí tváře. „Nikdy jsem neměl v úmyslu vám ublížit.“
„Pak jste kolosálně selhal,“ řekla jsem mu. „Musím říct, že očekávám, že moji úhlavní nepřátelé budou kompetentní.“
(Briggs, Patricia – Dlouhé ticho; str. 33)
Dlouhé ticho je desiatym pokračovaním zabehnutej a obľúbenej série. Mercy je úžasná hrdinka, ktorej morálne zásady a zmysel pre spravodlivosť sú často zdrojom mnohých problémov. Patricia Briggs sa nebojí experimentovať so svojimi knihami. Tentokrát sa dokonca presunula na iný kontinent a európsky folklór využila umne a zaujímavo, akoby celé dni nerobila nič iné.
Posledné dve knihy tejto série (teda Dlouhé ticho a Ohnivý dotyk) boli viac zamerané aj na mocenské hry a politiku, čo môže odradiť mnohých čitateľov. Ja osobne som z toho najskôr nebola nadšená, ale Patricia Briggs ma presvedčila, že môj skepticizmus nie je na mieste. Pretože ona prosto vie. Z hier, ktoré v deji rozpútala, sa mi miestami krútila hlava.
Nemôžem si však nedovoliť spomenúť istú výhradu, ktorú mám k pani prekladateľke – nechcem sa nikoho dotknúť. Prekladanie je náročná a vyčerpávajúca činnosť. Preto dokážem odpusť nejaké preklepy alebo iné maličkosti. Ale prečo preložiť meno upíra na Mráz, hlavne keď sa tento upír v knihe Spálená mrazem volal Frost?
Autorka:
